O Slovensku

Od začiatku, ako po prvom kole voľby prezidenta zostali dvaja finalisti, sa médiami valia dve myšlienky – prvou je tvrdenie bucharinovcov, že potrebujeme skúseného prezidenta a tou druhou je iné tvrdenie, že nepotrebujeme R. Fica – prezidenta. Myslím, že obe myšlienky nemajú nič spoločné s tým, čo má funkcia prezidenta – symbolizovať.

Prezident má spájať národ ….

Plne súhlasím, ale pri pohľade na finalistov voľby je jasné, že ani jeden túto víziu nenaplní. Prvý má podporu svojej strany a niekoľkých osobností (podľa včerajšieho tvrdenia až 19 „kusov“), druhý si získal časť podpory opozície, ktorá sa v minulosti i dnes riadila jedinou myšlienkou –

… ak nie je porcelán náš, pokojne ho môžeme rozbiť ….

… a čo na tom, že porcelán patrí celému národu. To predsa nie je podstatné, hlavným cieľom je presne trafiť nepriateľa, presnejšie povedané jeden kus z vyše piatich miliónov. Šanca na zásah síce je, ale mizerná. Opozícii sa totiž v podobných prípadoch vždy “ darilo “ – mierila na kus, a trafila vyše päť miliónov. Jej streľba na pohyblivý terč pripomínala povestného Lorda Nortona, ktorý mieril na sprosté zajace (lebo nepočuli, že na ne strieľa a nepadli od úžasu nad touto poctou k zemi mŕtve) a zásadne triafal – sedliakov. Niekedy aj vlastného sluhu … ale to je už iná pesnička.

Potrebujeme skúseného prezidenta … 

Sprostosť ako voda v prútenom koši – ani jeden z nich prezidentom nebol, takže skúsenosti z tejto pozície nehrozia (ak nechceme dať opakovanú šancu I. Gašparovičovi, ktorý má najviac skúseností), ani jeden nebol diplomatom (ani premiér nie je diplomat), a čo je najhoršie – ani jeden nie je tým, čo by mohlo spájať národ – osobnosťou. Osobnosť si totiž uvedomuje,. že má prirodzený rešpekt a teda nepotrebuje hádzať po svojich oponentoch špinou.

Nedovoľme návrat vlády jednej strany ….

Nemôžeme dnes zabrániť niečomu, čo v tejto krajine existuje minimálne od volieb v roku 1998. Odvtedy tu vládne len jedna strana – proamerická. Nič nové, pred rokom 1989 tu vládla prosovietska klika, takže sa zmenila len vlajka, a pribudli špinavšie praktiky.

Nechajme R. Fica ako premiéra, aby mal možnosť naplniť svoje sľuby ….

Najčastejšie to vykrikujú tí, čo v tejto krajine usporiadali povestnú cigánsku hostinu – teda rozpredali majetok štátu a národ pozvali k prestretému stolu – naposledy. Odvtedy je stôl prázdny, a R. Fico nemá žiadne páky, aby to zmenil. Sľubujú všetci, ak sa pozrieme na plnenie sľubov, všetci klamú. Takže – ani v prípade nenaplnenia sľubov nebude vytŕčať R. Fico z radu – skôr do neho pekne zapadne.

____________________________

Ako teda vyberať prezidenta ?

Kto nechce R. Fica ako aktívneho politika pri výkonnej moci, mal by ho voliť za prezidenta. Nie je problém, aby sme vydržali jedno-dve prezidentské obdobia, a potom jeho aktívna politická kariéra skončí. R. Fico si na rozdiel od M. Dzurindu veľmi dobre uvedomuje, že prijatie nižšej pozície po výkone funkcie prezidenta by poškodilo jeho povesť … a skončil by v politickej izolácii, pretože niečo podobné sa toleruje len – v Rusku. Napokon, M. Dzurinda veľmi rýchlo pochopil následky prijatia kresla ministra v pozícii dvojnásobného expremiéra – skončil v izolácii, a špičky sa s ním stretávali len v nevyhnutných prípadoch.

Kto chce R. Fica ako aktívneho politika, nesmie ho voliť za prezidenta.

Poznámka na záver …

Len idiot môže od R. Fica požadovať zníženie zadĺženia krajiny a prosperitu v situácii, keď jeho predchodcovia stihli za desať rokov rozpredať to, čo sa budovalo bezmála polstoročie …. navyše, pre obnovu bývalého slovenského potenciálu musí prísť prvý krok – opustenie únie a jej nezmyselných obmedzení.