O Slovensku

… hoci čoskoro budú jeho kožu deliť. Eurovagabund, ukrajinský bandita a slovenský pochlebovač sa idú stretnúť na rokovaniach o delení toho, čo nemajú. Slováci predajú plyn, ktorý nemajú … eurovagabund dá slovo, ktoré nie je hodné fajky dymu … a Ukrajina peniaze, ktoré – nemá.

Skvelý kšeft, nie ? Neviem, ale z pripravovaného jednania mám pocit, akoby sa dohodli slepý, beznohý a bezhlavý, že – idú hrať futbal a bojovať o titul majstra sveta.

No … Slováci a Slovenky, vaša vláda vás ťahá do pekného svinstva. Hrýzť ruku, ktorá vás kŕmi – to sa veľmi nevypláca. Tým skôr, že na Brusel sa môžeme spoľahnúť len v jednom – vo vymýšľaní debilných noriem a obmedzovaní suverenity národov. Veru, vŕta mi hlavou, prečo sme po druhej svetovej vojne súdili a popravovali kolaborantov s fašizmom, ktorí okrádali a vraždili svoj národ, keď dnes sa prizeráme niečomu podobnému … iste, nikto vás nepríde zastreliť alebo obesiť … však prečo majú plytvať materiálom, keď zdochnutie hladom je rovnako spoľahlivým spôsobom, ako sa zbaviť nepohodlných.

Veru, zdochneme … a je jedno, či hladom, zimou alebo chorobami. Pre vládnuce elity sme už len nástroje ich pohodlia, nič viac. Pokojne vyvolajú aj vojnu, lebo sami v nej bojovať nebudú a zdochýnajúci plebs bude len štatistika, nič viac.

Takže ? Pokojne sa ďalej prizerajme, ako nás zaťahujú do konfliktu, ktorý vyvoláva krajina z iného kontinentu … krajina, ktorá si vojnu na vlastnom území nepamätá, ale s radosťou a masochistickým úsmevom rozsieva smrť a utrpenie v iných krajinách. Pokojne a mlčky sa prizerajme, ako niekto hrá s našimi životmi – ruskú ruletu.

Zabi jedného, budeš sprostý vrah a skončíš vo väzení. Zabi milióny, budeš dobyvateľ a skončíš v učebniciach. Okradni jedného a budeš sprostý zlodej, ktorého aj vlastná rodina odkopne. Okradni milióny, budeš politik, budú ťa voliť a pri nesmelej výčitke, že si vlastne zlodej sa ozve z davu – však v politike sa kradne bežne, ani my by sme neboli iní na jeho mieste …

Naozaj ??? Potom si zaslúžime, čo nás čaká … len neskôr neplačme so slovami – a čo naše deti ? Však túto dobrotu sme im navarili vlastným – mlčaním. Zaželajme im – dobrú chuť, vaši rodičia vás ľúbia. A preto zbabelo – mlčia.