O Slovensku

Rôzne právne “ veličiny “ skúmajú právomoci súčasného prezidenta na odchode a argumentujú, prečo – už nemôže – menovať predsedu Najvyššieho súdu. Priznám sa, ich “ šamanský tanec “ okolo spomínaného kresla pôsobí trápne, a presne ukazuje, o čom je slovenská politická scéna – nežiada kvalitu, stačí jej spriaznenosť. A potom je dobrý aj – Belzebub.

Vôbec netuším, akým sudcom a odborníkom je Š. Harabin. Neviem to posúdiť. Niečo však vidím jasne – ak sú pravdou tvrdenia súčasnej opozície, že SMER-u nejde o kvalitné obsadenie postu predsedu Najvyššieho súdu, tak je istotou, že opozícii ide presne o to isté – tiež nepotrebuje na tomto mieste odborníka, stačí, ak to bude spriaznená osoba. A to ma – desí.

Bitka o právomoc menovať kandidáta tak začína dostávať úplne iný zmysel. Spravodlivosť sa zahanbene krčí v kúte, a len sa sklamane prizerá na to, koľkí ju berú do úst, hoci im na nej vôbec nezáleží.

Mimovládne organizácie bijú na poplach. Poukazujú na prešľapy odchádzajúceho prezidenta, vykladajú predpisy v štýle “ práce “ vedmy nad kávovou usadeninou a úplne sa stratila podstata veci – kvalitné obsadenie funkcie. Vŕta mi hlavou otázka – odkiaľ čerpajú financie na svoju činnosť, a akým prínosom je ich existencia pre radového občana – daňového poplatníka.

Pri pohľade na slovenskú scénu po roku 1993 mi skúsenosť hovorí, že mimovládky sú len semenišťom intríg proti osobám a subjektom, ktoré z nejakých dôvodov nevoňajú ich chlebodarcom. Mnohé z mimovládok disponujú pozoruhodným balíčkom financií na rôzne účely, ktorým dávajú honosné mená, ale nikdy som nemal pocit, že sú skutočným prínosom. Často sa pri ich činnosti objavujú mená rôznych obskúrnych “ obsmŕdačov „, niektorých poznám aj z minulosti a viem, že najviac im smrdela poctivá práca a v záujme toho, aby sa jej vyhli, boli pokojne schopní urobiť hocičo – len nech to niekto zaplatí a nežiada konkrétne výsledky. Verím tomu, že ak by som väčšine z týchto “ expertov “ prikázal spievať vianočné koledy na pohrebe obetí teroristického útoku, pokojne to urobia. Bez rozmyslenia, však niekto to zaplatí … nie ?

A tak len čakám, kedy sa stane kvalitné obsadenie rôznych funkcií štandardom na Slovensku. Kedy budú jediným merítkom odbornosti a schopností – výsledky práce. Bežnému občanovi je srdečne “ u prdele „, či niekto chodí v červenom, bielom, modrom alebo čiernom tričku. Zaujíma ho, ako sa činnosťou tohoto človiečika zlepší jeho život.

Bežný občan však zatiaľ nikoho nezaujíma … jeho potreby majú volení predstavitelia úplne na háku, s výnimkou volieb, kedy ich majú plné pysky. A ešte niečo na záver – s kamarátmi sme rozoslali ctihodným bojovníkom za právny a spravodlivý štát e-mail s niekoľkými otázkami. Adresáti boli zo všetkých, dnes opozičných strán – a ani jeden neodpovedal. Načo – však dnes nás nepotrebujú, nie ?