O Slovensku

Po páde komunistického režimu sa disidenti vyrojili ako šváby. Skutočných odporcov režimu bolo medzi nimi ako šafranu, veľká väčšina sa len chcela priživiť v začínajúcej ére a udržať sa pri – koryte. Takže, panstvo, niekoľko rád pre tých, čo sa chcú hrať na odporcov režimu, ktoré zabránia tomu, aby vás niekto rýchlo odhalil, prípadne mal za idiota.

1. Disidenti bojovali nielen proti komunistickému režimu, ale aj proti akejkoľvek forme diktatúry …

Ak sa chcete hrať na odporcov socializmu a jeho hlavného predstaviteľa ZSSR, tak nepodporujte identickú formu bruselskej a americkej politiky. Je rozdiel, ak ste členom spolku, ktorý je o spolupráci, alebo spolku, ktorý je o nadradenosti spoločných pravidiel nad národnými – tento hnus, ktorý spomínam v druhom prípade, sa praktizoval práve v RVHP a VZ.

2. Disidenti nesúhlasili so šírením slobody a ideológie za pomoci zbraní …

Takže netlieskajte týmto praktikám, ktoré sa skrývajú pod pláštikom oslobodenia národa a príchodu demokracie. Každý národ má nespochybniteľné právo, aby sám rozhodoval o tom, akým spôsobom chce žiť a kto mu bude vládnuť.

3. Disidenti si vážili svoju krajinu a národ …

A teda by pripustili zavesenie národnej zástavy vedľa zástavy inej krajiny, ak sa napríklad jedná o zahraničnú návštevu, prípadne nejaký sviatok … ale rozhodne nebojovali za to, aby vedľa národnej zástavy visela – klubová vlajka.

4. Disidenti si vážili svojich oponentov a nikdy sa neznížili k ich osočovaniu za politické presvedčenie …

Ak teda nadávate niekomu do komunistov, aparátčikov či súdruhov, mali by ste sa pozrieť sami na seba a otvoriť slovník, aby ste vedeli, čo skutočne znamenajú slová, ktoré používate ako nadávky.

_________________________________

Ľudí, ktorých by som nazval odporcami bývalého režimu, by som možno spočítal na prstoch rúk. Napríklad jeden, údajný odporca režimu – bol ekonomickým námestníkom v štátnom podniku, členom strany a pätolízačom najhrubšieho zrna. Po prevrate sa stal tieňovým ministrom financií, istý čas sa zašíval ako šéf bývalého podniku, či neskôr banky … výsledok jeho “ bohumilej “ činnosti spočíval v zániku niekoľkotisíc pracovných miest, krachu podniku … a prudkom raste jeho majetku, ktorý dnes zahŕňa niekoľko chatičiek, dve vily, jeden zámok, maličkú lodičku, maličký autopark … proste nič veľkého. Proti čomu bojoval tento smrad ? Podľa mňa – proti práci.

Mimochodom – tento človiečik o.i. aj uvedomelo lustroval bývalých komunistov, aby “ nenakazili “ svojimi myšlienkami nový režim … cha-chá.

__________________________________

A na záver – dnešná doba a vývoj mi pripomínajú známu bájku o žabe a vriacej vode. Sedliak chytil žabu, a chcel si ju uvariť, aby nehladoval. Nechal zovrieť vodu a potomt do nej žabu hodil …. tá nelenila a vyskočila z hrnca von. Po treťom neúspešnom pokuse dal na radu svojho deda, aby dal žabu do studenej vody a pomaly varil … a žaba sa uvarila.

Hm … celkom som zabudol. Sedliak bol z Bruselu a varil – slovenskú žabu …