O Slovensku

Pre pokračujúce povstanie na Ukrajine uvaľujú USA ďalšie sankcie na Rusko. Správa prebehla médiami a potvrdila, že na druhej strane oceánu máme krajinu, ktorá je riadená duševne chorými ľuďmi. Alebo skôr – vagabundmi, ktorí presne vedia, čo robia.

Kedysi som býval neďaleko baru, ktorý vznikol z bývalého krytu. Do baru sa vchádzalo približne tridsaťmetrovým tunelom, pričom najbližšia bytovka bola vzdialená necelých sto metrov. Napriek tomu sa okamžite začali spisovať rôzne petície proti prevádzke baru, a hľadali rôzne spôsoby, ako zariadiť jeho zrušenie. Hluk, údajné bitky opilcov, či iné zámienky … vždy prišla polícia a konštatovala, že všetko je v poriadku. Časom to majiteľa prestalo baviť, a premenil bar na klub, do ktorého mohli chodiť výhradne členovia s klubovou kartou … a začal nový šikan, tentoraz s odôvodnením, že majiteľ diskriminuje ľudí, ktorí nemôžu do baru, lebo nie sú členovia. Neskôr sa zmenilo vedenie mesta, a prišli tri-štyri “ náhodné “ razie, ktorých cieľom bolo prešetriť údajný predaj drog a alkoholu mladistvým. A naozaj – neďaleko boli zadržaní dvaja mladiství s pár jointami, a jeden párik v značne podnapitom stave, ktorý ešte zvieral v rukách fľašku vodky.

Po poslednej razii sa objavilo na dverách oznámenie, že prevádzka je dočasne zatvorená. Lenže … chyba lávky, majiteľ bol síce zdanlivo bezvýznamný človiečik, ale nehodlal sa vzdať. A začal klásť nepríjemné otázky – napríklad, prečo je označený za vinníka v otázke predaja alkoholu mladistvým, keď po zmene prevádzky na klub sa v bare nepredával žiadny tvrdý alkohol a pivo, ale len drahé a značkové vína ? Alebo – prečo mladistvých označili ako jeho hostí, keď nemali ani členské preukazy, a samozrejme ani osemnásť rokov ?

A začala fraška – najprv prišla odpoveď, že dôvodom uzatvorenia prevádzky nie je predaj alkoholu mladistvým (hoci to bolo v pôvodnom rozhodnutí), ale nadmerná hlučnosť prevádzky, ktorá obťažuje obyvateľov v okolí. Majiteľa teda kontaktoval príslušný orgán, aby vykonal merania a ajhľa – ani pri plnom výkone hudobnej súpravy nenamerali prístroje neprijateľnú úroveň hluku – skôr naopak, hlučnejší boli ľudia, ktorí prechádzali po priľahlom chodníku. Potom padla námietka diskriminácie (len pre členov), lebo súd uznal, že neexistuje zákon, ktorý by bránil zriadeniu súkromného klubu pre členov. A potom prišlo mlčanie – niekoľkomesačné, keď sa úrady tvárili, že o ničom nevedia.

Nakoniec sa prevádzka opäť otvorila, a prvé dva mesiace sa majiteľ nestíhal čudovať – chodila jedna kontrola za druhou. Bar pravidelne monitorovali hliadky mestskej polície, ktoré zaznamenali niekoľko bitiek pred barom, čo malo za príčinu predvolanie majiteľa na priestupkové konania. Čuduj sa svete, majiteľ mal vysvetľovať, prečo sa pred jeho barom bijú ľudia, ktorí nikdy neboli členmi a teda ani hosťami.

Nevedno, ako by to skončilo … keby jedného dňa nezadržali pred barom počas jednej potýčky synáčika istého podnikateľa, ktorý vlastnil niekoľko podobných prevádzok v okolí. Kým stihol prísť tatkom vyslaný právnik, synáčik priznal, ako je to s konfliktami – tatkovi nevoňala konkurencia, a tak zvolil špinavšie praktiky, ako sa zbaviť protivníka. Žiaľ, (či našťastie ?) precenil intelekt svojho potomka.

A zrazu bol pokoj …

________________________

A prečo som tento prípad spomenul ? Na Ukrajine zúri povstanie, ktoré vyvolalo vraždenie súčasnej vládnucej junty na Majdane … a Biely dom prijíma sankcie proti ukrajinskému susedovi – Rusku. V ukrajinskej krčme sa veselo mlátia, a účet za škody má podľa Bruselu a Washingtonu platiť Rusko ? Zvláštne … prečo sa podobne nekoná voči Izraelu, keď na palestínskych územiach zúri povstanie ? Však ten je v krviprelievaní aj poriadne aktívny … alebo ?

Budem tvrdý a možno príliš osobný, ale – kam sme to padli, keď degešov s týmto spôsobom myslenia pokladáme za svoje vzory a spojencov ?