O Slovensku

Čo robí chlapa chlapom ? Keď som dospieval, hovorili mi, že napríklad presnosť – je výsadou kráľov. Niekto iný mi povedal, že chlapa spoznáš vo chvíli, keď leží na pyskoch a napriek tomu dokáže byť – veľkorysý. Neviem … nikdy som nebol stopercentný, a sú veci, ktoré naozaj nedokážem odpustiť ani postojačky, nieto ešte na pyskoch … takže – asi nie som veľmi chlap.

Isté je však jedno – každá doba prinesie dobré i zlé veci. Vždy som bol presvedčený, že na minulosť sa treba pozerať objektívne, a bez zbytočných emócií. Tie zastierajú pohľad, a často vedú k mylným, niekedy doslova hlúpym reakciám.

Som posledný, kto by mal dôvod ospevovať minulú éru.

Naša rodina si hodne “ užila “ od pravoverných straníkov. Áno, tých – čo dnes chodia na sväté omše, a najradšej by zvesili Krista z kríža, tak ho ťahajú za nohy. Úplne tragikomicky vyznievalo, keď bývalí aparátčici na poste slovenského prezidenta upaľovali po prísahe na oslavné Te Deum. Prvý kresťansky vyhlásil, že odpustenie je neprijateľné – a odpustil dvanásť rokov podvodníkovi vo vlastnej rodine, druhý sa stal autorom cestopisov a zmenil funkciu na cestovnú kanceláriu. Tretí ? Škoda reči …

Priemer ?

Nie, nie som priemer … a sotva niekedy budem. Navyše, to slovo znie veľmi odporne. Pravdou však je, že aj ja dostávam na výplatu minimálne o tisícku viac ako upratovačka, neznamená to, že ona má podľa zákona priemeru k dispozícii polovicu zo súčtu našich príjmov. Nemá a nikdy mať nebude. Takže – argumentovať priemerom ako známkou úspechu môže len jediný druh politika a ekonóma – podvodník.

Bolo mi dobre za socializmu ?

Nesprávna otázka. Mal som všetko, čo som potreboval a mal som aj sny, ktoré každého človeka svojím spôsobom posúvajú vpred. Mal som však aj niečo navyše – istý pocit spokojnosti, že prejdem po tejto krajine a nevidím žobrákov, ako som ich videl počas pár ciest po západnej Európe. Skrývali sa ? Nie, neboli. Videl som množstvo mladých i budúcich mamičiek, niekedy to pôsobilo až zarážajúco, človek mal pocit, že sa o ne potkýna. Boli vtedy bezdomovci ? Istým spôsobom boli, ale nenašli ste ich niekde v parku. Dalo by sa povedať, že určitou formou bezdomovcov boli mnohí stavbári na rôznych montážach, lebo roky trávili po ubytovniach a unimobunkách. Lenže – aj tí mali strechu nad hlavou ! A mnohí sa vracali k rodinám, čo sme my ostatní už nevideli.

Komunisti škodili a zneužívali funkcie …

Nie viac, ako súčasní mocipáni. Ba, dalo by sa povedať, že škodili oveľa menej. Ich spôsob vládnutia bol postavený na myšlienke – daj prácu, bývanie a istý sociálny komfort, potom nebude ľudí zaujímať, ako žijeme my. Mali pravdu – ľudia mali postarané, a kašlali na to, že niekto má daču v horách, alebo nejaké konto vo Švajčiarsku. Tieto veci závidela len jedna kasta – ľudí, ktorí dnes kradnú oveľa viac, a na ostatných kašlú. A verte – keby im zdochýnal pred očami celý národ, bude im to úplne jedno.

Cestovanie ?

No … určite som rád, že som mal možnosť precestovať mnohé krajiny. Avšak, ak mám pravdu povedať – ak by som chcel poznať celé Slovensko (nehovoriac o celom Československu), zrejme by mi na to nestačil ani celý život. A aj z toho málo môžeme povedať, že v tejto krajine je toho veľmi veľa, čo stojí za obdiv. Takže – kto chce, ten sa nebude nudiť ani v prípade, že bude celá krajina “ oplotená “ mínovým poľom. Viem a rešpektujem, že pre mnohých je more ôsmym divom sveta. Otázkou je, či niekedy vôbec videli slovenské jazerá. A okolitú prírodu. Zrejme nie …

Roky som žil na britských ostrovoch …

Možno preto viem porovnať, ale aj pochopiť, prečo si Briti držia od kontinentu odstup. Rozpad ich impéria priniesol pre Britov jedno dôležité poznanie – chudobou a silou sa dá síce vládnuť, ale nie dlho. A ceny býva obvykle veľmi vysoká. A to Briti skúšali pre zachovanie prospechu svojej krajiny všetko možné – aj predávať spojencov, o čom by vedelo povedať svoje práve bývalé Československo.

Železná lady dosiahla síce absolútny vrchol moci v novodobých dejinách Británie, ale práve na skúsenostiach s následkami jej vlády Briti pochopili, že cesta nevedie cez spoločnosť s veľkými sociálnymi rozdielmi. A ak – jedine do pekla. Preto roky prerábali a zdokonaľovali sociálny systém. A dodnes má mnoho nedostatkov. Vychádza to však lacnejšie, ako riešenie neskorších občianskych nepokojov, ktoré obvykle končia násilím, množstvom obetí a tzv. elita v lepšom prípade prichádza o majetky … v horšom končí na kandelábroch. A po tom ozaj nikto netúži.

Kto rozdáva peniaze bohatým, neskôr skrachuje …

Skúste sa len zamyslieť, prečo sa nadnárodné spoločnosti tlačia do krajín východnej a strednej Európy … doma by im ich praktiky netolerovali a nič by nedostali.

Čo si vezmeš do hrobu …

Nič. Ani autá, chaty, vily či iný majetok. Všetci budú rovnako prdieť do hliny … niektorí do pece, ale to je presne to isté. Nakoniec – obvykle aj tak veci končia súdnymi spormi o dedičstvo, a neraz sa stane, že na pohrebe zosnulého potentáta sú akurát zriadenci pohrebnej služby.

Chlapi …

Koľko ich máme v politike ? Myslím, že už roky žiadneho, pretože permanentne klamú, kradnú a zavádzajú. Otázkou ostáva, prečo ich za to platíme a mlčíme …