O Slovensku

… čo nedávno musela pochopiť aj A. Merkelová, keďže dnes prosí (hoci zdanlivo žiada) V. Putina, aby prispel k upokojeniu situácie na Ukrajine. Práve Ukrajina je ďalším dôkazom, že tzv. civilizovaná Európa si vôbec nevážila mierové roky, a nepoučila sa z utrpenia národov počas II. svetovej vojny. Napokon, potvrdil to aj vývoj v Maďarsku – 1956, Československu – 1968, či nepokoje v Poľsku – 1980.

Na vlne nenávisti sa dá robiť čokoľvek, ale určite to nie je pohodlné sedenie … či jazda.

Ak niekto nechápe postoje V. Orbána a jeho vlády v mnohých veciach voči Bruselu, a často sa diví, prečo tento politik zdanlivo tiahne proti záujmom korporácií a Bruselu, zabúda na minulosť. Maďari si pamätajú nielen potupný Trianon, ale aj krviprelievanie v roku 1956, keď naleteli sľubom západných mocností, vyvolali povstanie proti vládnucej prosovietskej verchuške a kruto to zaplatili. Nie, Orán sa naozaj nepustí do otvoreného konfliktu s Bruselom, ale na druhej strane mu vždy jemne podkopne nohy tam, kde môže. Jednak pre posilnenie vlastnej pozície na domácej scéne (náznakom, že nie je sluhom bruselskej verchušky), ale aj na pripomenutie, že Budapešť – nezabudla na starý podraz.

Európa si naozaj nevážila mier, a dnes je zasiahnutá – duchom možnej vojny.

Výzvy A. Merkelovej a iných politikov, aby V. Putin zasiahol – to znie naozaj pokrytecky. Tým skôr, že konflikt na Ukrajine vyvolali práve západné demokracie v snahe oslabiť Rusko. O to viac, že desiatky rokov Izrael beztrestne terorizuje palestínsky národ, kde sa obete už rátajú na desaťtisíce, a tam nie sú žiadne plamenné výzvy zo strany Bruselu či Berlína na adresu spojenca vo Washingtone, aby umravnil svojich priateľov – v Tel Avive.

Kto vietor seje, bude búrku žať …

Stavať na tradičnej nevraživosti voči Rusku, hlavne zo strany Poľska, to sa veľmi nevypláca. Tým skôr, že Maďari a Poliaci sú si v mnohom veľmi podobní. Ani Poliaci sa dodnes nezmierili s faktom, že ich krajina už nehrá takú významnú úlohu v európskej politike, ako kedysi. Iste, Katynský les ostane navždy zapísaný do dejín Poľska a Ruska krvavými písmenami. Lenže – ani Poliaci nemajú čistý štít vo vzťahu k Rusom, takže dôvody na nevraživosť sú obojstranné a pochopiteľné. Je to však na škodu veci.

Ak by Poľsko a Rusko prekonali ťažobu minulosti, nepokoje na Ukrajine by neboli …

Ukrajina bola počas stáročí poľská, nezávislá i ruská. Každý tam niečo zanechal. Ostali minimálne rodinné či rodové väzby, spoločné dejiny a často aj záujmy.

Dnešné nepokoje majú svoje korene v špinavej politike veľmocí, kde si často prihrievali svoju polievočku aj Varšava či Moskva. Už oranžová revolúcia mala úplne iné pozadie, ako oficiálne vykresľovali prozápadné médiá. Západu nevadili metódy vládnutia ukrajinského prezidenta Kučmu, vadilo skôr to, že sa nechcel deliť o majetok a moc. Samozrejme … so Západom. Tymošenková a Juščenko sa stali čiernymi koňmi veľmocenskej politiky Nemecka a Francúzska v nádeji, že pri potenciálnom prevzatí moci v krajine sa otvoria ukrajinské dvere dokorán, a Západ uplatní rovnaký scenár, ako v iných krajinách postsocialistického bloku – rozpredať, zlikvidovať a ovládnuť.

Smola … vrkočatá Juliška sa síce dostala k moci, ale ani ju nenapadlo, aby sa začala s niekým deliť. Začala si budovať vlastné impérium, neskôr sa rozkmotrila aj s bývalým spojencom Juščenkom a po príklade Západu začala hrať vlastnú hru. Na vlastnej šachovnici, čo dostalo k moci – proruského Janukovyča. Politika, ktorý sa riadil jedinou zásadou.

Ak chcete byť kamoši, tak plaťte …

Rusku tento druh “ priateľstva “ nevadil. Napokon, ani v politike nejde vždy o peniaze. Naopak – Západ mal predstavu, že raz Ukrajine dá, a dvakrát vezme. Lenže – práve toto v ukrajinskom prípade vôbec nehrozí. Vojna na Ukrajine je predovšetkým o tom, že dnes sú čiernymi koňmi Západu vyslovení banditi, oveľa horší ako plynová princezná Juliška.

A to už nevonia ani väčšine ukrajinských oligarchov. Keď už o oligarchoch – na Ukrajine nie je o nič väčšia korupcia, než v ktorejkoľvek krajine únie. Je však viac viditeľná pre rozdielnosť metód skorumpovaných politikov a korumpujúcich obchodníkov. Na Západe (ale aj na Slovensku) sú korporácie obvykle prepojené s politickými kruhmi. Výsledkom je, že praktiku obálok pod stolom používajú len absolútni diletanti. Korumpovať sa dá totiž za pomoci štátnych zákaziek … a dokonca aj legálne, však vyhráva najlepší, nie ?

Na Ukrajine frčia obálky. Preto je korupcia zdanlivo rozbujnelá.

Bordel na Ukrajine začal dávno pred majdanom …

Spolužiak pracoval na Ukrajine od roku 1996. Nikdy tam nebolo dobre, spomínal, ale vyslovene zle začalo byť vo chvíli, keď sa do situácie začali zapletať rôzne “ neziskové “ organizácie, ktoré rozosievali semeno nenávisti na všetky strany. Klasickým príkladom boli štátne zakázky – štát išiel niečo budovať, vyhlásilo sa výberové konanie, kde sa prihlásilo množstvo firiem, samozrejme aj západných.

Problém vyskočil, ak konanie vyhrala domáca firma – v tom okamihu boli súdy zaplavené množstvom sťažností a obštrukcií zo strany porazených (najčastejšie zahraničných) spoločností, ktorých cieľom bolo jediné – prinútiť štát, aby zmenil rozhodnutie v prospech nadnárodnej korporácie. Stavba, ktorá mala trvať rok-dva … sa pretiahla na desať – pätnásť rokov a predražila niekoľkonásobne. Následkom výdavkov na rôzne súdne konania, arbitráže a podobne. A neziskovky odušu vrieskali, ako štát plytvá peniazmi poplatníkov.

Západ chce mier zaistiť – vojnou. Teda podobne, ako keď niekto ide vykopnúť – otvorené dvere.

Predstava prosperujúcej Ukrajiny očami Západu je jednoduchá – Západ ju ovládne, zničí potenciálnu konkurenciu a bude diktovať absolútne všetko, aj to, s kým sa Ukrajina môže (alebo musí) priateliť. Poistí sa to hromadou pôžičiek, zaistených nevýhodnými zmluvami – napríklad súdnou príslušnosťou k súdu v krajine, ktorá “ investovala “ … a to už nehovoríme o špeciálnych úveroch, viazaných na účel, kde “ dobrodinec “ požičia dve miliardy eur, aby ste si kúpili jeho nepredajný tovar, ktorého hodnota dosiahne sotva polovicu údajnej pôžičky. Skvelý kšeft, nie ? Krajina sa zadĺži, dobrodinec zaistí zamestnanosť vo vlastnej krajine a Ukrajinci ?

Srať na nich … aj doteraz boli žobráci, už sú zvyknutí, no nie ?

Západ už nemôže prikazovať, musí Rusko prosiť … lenže, nechce stratiť tvár pred voličmi. A dobre vie, že Rusko málokedy vojny začínalo, ale …

… skoro vždy ich končilo.