O Slovensku

Tlieskali sme a radovali sa – Sovieti odchádzajú. Naozaj odišli, a mohli sme byť hrdí, lebo by nás pochválili aj naši dedovia, ktorí neraz trpeli, lebo chceli pomôcť osloboditeľom. Dnes sa však naši dedovia otáčajú v hroboch, lebo sme vlastnú krajinu nechali nielen rozkradnúť, ale ešte sme ju aj zbavili nezávislosti za trápnu hviezdičku na kuse látky.

Ak národ nie je nezávislý, nemôže byť slobodný …

Je Slovensko nezávislé ? Nie je. Ak sa naše zákony riadia požiadavkami Bruselu, sme len kolonia, nič viac. O svojich životoch môžeme rozhodovať rovnako, ako sedliak za čias feudála, kedˇ mohol robiť čokoľvek, ak to povolil – pán. Alebo to vyhovovalo – pánovi.

Na panské ….

Bisťu, a vy to nevidíte ? Vždy, ak sa hovorí o platoch, páni nariekajú, že inflácia síce stúpla, ceny vzrástli … ale treba nejako vydržať, nesmú sa platy zvyšovať, lebo páni v záujme udržania vlastného zisku by museli – prepúšťať. Teda, oni nepovedia o svojom zisku, oni to nazvú neprimeraný rast nákladov, čo by – neutiahli.

Zisk firmy dosiahol v minulom roku necelú miliardu, ale nemôže pridať pre svojich päťtisíc zamestnancov po dvadsať eur, čo by znamenalo výdavok vo výške – 1,2 mil. ročne ! Iste, sú tu ešte odvody a dane, ale aj keby dosiahli rovnakú sumu, je to smeť oproti spomínanému zisku.

Ale pospolitá Slovač trpí, ťahá a tlieska. Môžeme cestovať do zahraničia, môžeme si hovoriť – čo nás napadne (čo tam po tom, že to nikoho nezaujíma), môžeme si kúpiť hocičo (čo tam po tom, že väčšina na to nemá) …. môžeme, môžeme … naozaj môžeme ? Niektorí áno, ale väčšina by pri rečiach o oficiálnej priemernej mzde najradšej vzala do ruky valašku a …. oné, niektorých slovutných matematikov drbla po hlave … možno by sa im rozsvietilo, akí sú krepí … no nie ?

Páni, v Afganistane (Iraku) sa bijú … nože, chojte sa biť aj vy …. ale, pán veľkomožný, však nám nič neurobili, prečo sa máme biť ? No a ? Neurobili, ale … mohli urobiť. A oné … zafúľaný Jožo predsa hovoril, že jeden z tých vagabundov na neho krivo pozeral …. no, ale my ani nevieme, kde to je, pán veľkomožný … vy nemáte vedieť, kde a prečo sa bijete – vy sa máte – biť !!!

Veru, krepá Slovač – treba sa biť. A nemaj obavy, možno sa aj ty dočkáš, že ťa niekto drbne valaškou a nebudeš vedieť – prečo. Len sa nezlosti a spomínaj – na koho si krivo čumela, lebo ťa okradol, dcéru ti v šope na chrbát zvalil a pankharta zanechal …. máš predsa hubu držať, a platiť …