O Slovensku

Teda panstvo, poviem vám, že nebyť mojich verných fanúšikov ako Ringel, Shark, a mnohí íni … veru, nebol by som urobil tento prevratný objav, ako ukončiť svetovú finančnú krízu.

Na počiatku bolo slovo … alebo veta ?

Asi to druhé, lebo moji fanúšikovia mi neustále oplieskavali o hlavu (najmä pri kritike Bruselu), že “ Brusel nás živí “ … kuá, to vám bola drina, kým som ich slová správne pochopil. A pritom to bolo také ľahké, stačilo ich slová – počúvať.

Ale od začiatku – čo živí mňa ?

Tvrdá drina, lebo ja somár verím, že bez práce nie sú koláče . Prd makový, stačí zmeniť vierovyznanie a začať sa klaňať novej modle – Bruselu. Nemá to tvár, nemá to formu, ale predstavte si – mnohých to živí, hoci to nič nerobí. Hotový zázrak, nie ? A predstavte si, netreba tam pre úspech ani vzdelanie, ani predošlé výsledky v práci – proste nič. Stačí sa tam nejako dostať a zrazu vás živí nové božstvo – Brusel. Za hocijakú sprostosť, ako povedal kamoš.

Napríklad jedna Slovenka sa rozhodla bojovať za záchranu populácie severskej tresky. No á … čo má byť ? No hej, ale na Slovensku, ba ani v jeho blízkom okolí sa severská treska nevyskytuje.

Páni … tí sú ale krepí … platia za záchranu toho, čo nikdy nemali v krajine …

Veru … a to vám poviem, platí sa tam aj za iné sprosté nápady. Napríklad – bankári roky okrádali svojich klientov, aby podporili svojich priateľov v priemysle a politike. A terazky sa okradnutí skladajú na to, aby nezistili, že – bankári ich okrádali. To je biznis, nie ?

Takže – k novému božstvu sa modlia stovky ľudí za skvelé platy v akejsi bláznivej diere, a tisíce či státisíce ľudí im túto náboženskú “ konverziu “ platia. A nie hocijako – niektorí krepáni majú jachty, iní si zachraňujú krachujúce obchody so vzduchom a sedlač hrdlačí, aby mohla byť – okradnutá.

Bohaté to božstvo … a šikovné. Ale späť k mojej geniálnej myšlienke.

Také schopné božstvo predsa nepotrebuje na svoje ciele sedlač, nie ? Takže – kúpime ostrov, postavíme tam kostol, nastriekame tam meno nového božstva a presťahujeme všetkých, ktorí sa k tomuto božstvu utiekajú. Zakážeme v okolí ostrova plavbu, nepovolíme lety – však predsa nebudeme takí vagabundi, aby sme veriacich rušili pri ich bohabojnej činnosti, nie ? Božstvo ich bude živiť podľa ich presvedčenia … a my máme po kríze.

Veru priatelia, musím povedať, som nesmierne rád, že vás mám. Na nobelovku za ekonomiku to síce nebude ( podľa nových kritérií sa za mier dáva vrahom a za ekonomiku to zrejme budú dávať zlodejom), ale na tom nezáleží. Kríza skončí po presťahovaní bruselských veriacich a všetci budú spokojní.

Ozaj … ja radšej ostanem medzi blbcami, ktorí sa živia poctivou prácou, tá nová sekta mi akosi nevonia.