O Slovensku

Prečo bojujeme proti kyjevskej vláde ? To nie je naša vláda, je to vláda ľudí, pre ktorých je Ukrajina a jej ľud len nástrojom na dosiahnutie cieľa … pokorenia a obsadenia Ruska, získania jeho zdrojov …

Ivan je a bude Ukrajincom. Aj napriek tomu, že jeho otec bol vojakom sovietskej armády, napriek tomu, že ho roky nevidel, lebo niekdajšia vláda ZSSR poslala jeho otca do krajiny, ktorú chcela v auguste 1968 zastaviť na ceste, odlišnej od predstáv Kremľa. Ivan mal päť rokov v čase odchodu otca, a potom ho videl o bezmála štvrťstoročie. Vtedy povedal, že ZSSR a Rusko – nikdy viac.

Lenže, doba sa postupne menila, a Ivan pochopil aj to, čo predtým nevidel … či nechcel vidieť ? Neviem, tak dobre ho nepoznám.

Nechcel som žiť v sovietskom impériu, ale nechcem byť otrokom kohokoľvek … bez ohľadu na to, čo hovorí … chcem vládu, ktorá tu bude pre Ukrajinu a Ukrajincov, nie vládu, posluhujúcu Moskaľom či Američanom …

Dnes žije Ivan na východe Ukrajiny. Opäť je nepriateľom vlastnej vlády … len preto, že otvorene nesúhlasí so súčasnou vládou, či skôr banditami, ktorí sa k vláde dostali zásluhou peňazí od rôznych organizácií, ktoré údajne chránia ľudské práva … lenže, kde boli títo ľudia počas pekla v Odesse ? Skrytí, v bezpečí sa prizerali na následky toho, že pomohli zvrhnúť legitímnu (hoci skorumpovanú) vládu a nahradili ju beštiami, ktoré sa vyžívali v ľudskom utrpení. Bili bezbranných mužov, ženy, deti … pálili a ničili. Ivan videl, ako chytili policajta, najprv ho poriadne zmlátili, aby z neho neskôr urobili kozácku “ sviecu „. Nahého priviazali k stromu, s rukami vztýčenými a zviazanými nad hlavou, ktoré potom omotali starými handrami.

Potom mu ruky a tvár obliali benzínom a škrtli zapaľovačom … krik trpiaceho muža si bude Ivan pamätať do konca života …

O tom však nikto nehovoril, nikoho nezaujímala beštialita nových mocipánov. Nikoho nezaujímali ani iné zločiny, ktoré sa diali a dejú na Ukrajine.

Nemôžeme a nechceme bojovať o samostatnosť, chceme len pokojný život … bez Janukovyča, Tymošenkovej, ale hlavne – Porošenka. Je to zradca národa …

Nevie, čo je horšie, ale ak má trpieť a skrývať svoju rodinu pred vládnucou mocou, potom radšej – pod Rusko. Politika ho nezaujíma, žije zo dňa na deň, ale napriek tomu sa cíti – bohatý. Má ženu, deti … to je jeho bohatstvo. Kedysi cestoval, bol aj po krajinách kontinentu, aj na Slovensku – vašu vládu nechcem, tú nezaujíma, čo si myslí národ, ale ako ju vidí Brusel.

Prišiel čas na posledný výstrel … čoskoro sa rozhodne.

Posledný výstrel ? Hej, hovorí Ivan, únia a Američania sa môžu rozhodnúť – či chcú pokoj vo svete, alebo tretiu svetovú vojnu. Kyjev je v rukách fašistov, ktorí sa nezastavia pred ničím. A ak to svet nepochopí, Ukrajinci si môžu len zbožne želať, aby to pochopila Moskva a zasiahla. Ináč čaká Ukrajinu krvavá vláda, proti ktorej môže raz vyzerať aj Pol-Pot ako – ľudomil. Máme totiž 21. storočie, hoci sa veľmoci chovajú skôr ako v 19. storočí.