O Slovensku

Veru, bolo omylom, že komunisti neutiekli do Londýna ako slabošský prezident Beneš, a neponechali túto krajinu svojmu osudu. Je škoda, že ľudia riskovali svoje životy, bojovali proti presile lepšie vyzbrojeného nepriateľa, ohrozovali svoje rodiny … a hlavne deti. Bol to omyl, že bývalý Sovietsky zväz išiel oslobodzovať túto krajinu, a vôbec, že sa zaoberal oslobodením celého kontinentu od fašizmu.

Stalin urobil historickú chybu … mal sa zastaviť na sovietskych hraniciach, ponúknuť Hitlerovi prímerie a navrhnúť, že si neúspešný maliar môže ponechať celý kontinent, vládnuť podľa svojich predstáv, ak nebude obťažovať – ZSSR.

Priatelia, ospravedlňujem sa vám za bezočivosť mojich predkov, ktorí za slobodu tejto krajiny bojovali. Nevedeli, že vám dokonale vyhovuje bábkový štát pod kuratelou Nemecka, že vám vôbec nevadia deportácie vašich spoluobčanov do lágrov v Nemecku a Poľsku, ktorí sa previnili len tým, že nesúhlasili s režimom, alebo bolo nesprávnej rasy. Ano, nesmierne ľutujem, že sme vás okradli odporom voči fašizmu o tú úžasnú príležitosť, vyskúšať si plány hitlerovcov so slovanskými národmi na vlastnej koži.

Možno by som sa mal ospravedlniť aj vašim predkom za to, že nemali dostatok prostriedkov na zaplatenie fantastickej plavby Titanikom … taký zážitok, a oni nemohli pri tom byť len preto, že nemali peniaze a na lodi nebolo miesto.

Priatelia, pri čítaní vašich nenávistných príspevkov proti iným slovanským národom, najmä Rusom, veľmi ľutujem poľské obete boja pri Viedni, ktorú zachraňoval slovanský (poľský) kráľ Ján Sobieski. Bola to fatálna chyba, lebo tento skvelý vojak (hoci slabý politik) nepochopil, o aké dobroty vás oberá tým, že bráni Osmanom, aby vás zotročili. Je to neodpustiteľné, že svojím nezodpovedným konaním zabránil radosti vašich matiek, sestier, dcér – ktoré priam živelne túžili bývať v háremoch, či slúžiť jednorázovému potešeniu s následkami v náručí osmanského janičiara. Je neodpustiteľné, že zabránil tomu, aby vaši otcovia, dedovia, synovia či bratia končili ako otroci, alebo vyznačovali cestu do ríše, napichnutí na osmanských koloch.

Je mi to naozaj ľúto …

Boli to historické omyly, lebo ako ukazuje dnešná doba, slovanský národ najradšej slúži svojmu pánovi. Priam sa vyžíva v ranách, dopadajúcich na svoj i tak ubolený chrbát, a pokiaľ ho niekto chráni, alebo varuje pred následkami prílišnej poddajnosti … to je hotový zločinec, ktorého treba uväzniť a zahodiť kľúč.

Kopte pokojne dalej do tých, čo sa bránia a nechcú byť otrokmi. Bite ich, chrapúňov, ktorí nechcú byť denne okrádaní ako vy, denne zdieraní za minimálnu (alebo aj menšiu) mzdu, kopte do tých, čo si nechcú nechať vykrádať svoju krajinu kadejakými privandrovalcami a nechcú ich spoločnosti sponzorovať svojimi daňami, aby mohli denne zažívať tú česť, ktorú si užívate vy – pracovať na mieste, ktoré si sami vytvorili a zaplatili, pracovať pre pohodlie a luxus pána, a nedovoliť, aby on – chudáčik, prišiel čo i len o centík zo svojich vzácnych úspor, ktoré si tak tvrdo a poctivo – nakradol.

Bo jak svet svetom je, Slovan Slovanovi nikdy neodpustí, že hoc on sa v lajne topí, ten druhý sa lajnu snaží vzdorovať … i vyhýbať.