O Slovensku

Neviem, koľkých súdnych sporov som sa zúčastnil, boli ich zrejme desiatky … ale určite viem, že minimálne polovica skončila inak, než som si ja (alebo moji šéfovia) predstavoval … napriek tomu som to nikdy nepokladal za krivdu …

Avšak nebohý obchodný partner Gejza, to bol doslova expert na súdne spory. Nie, nebol svárlivý, či dokonca nespoľahlivý. Len mal svoje zásady, z ktorých nemienil zľaviť, bez ohľadu na to, aké problémy to mohlo priniesť … či prinášalo. A neraz sa stalo, že na súde čelil žalobám zamestnancov, či potenciálnych uchádzačov o zamestnanie, ktorí mali pocit, že ich diskriminuje svojimi nárokmi.

Gejza veril, že dobre pracovať môže len zamestnanec, ktorý má pevné zázemie, a je spokojný v súkromnom živote.

A tak zamestnával skoro výhradne slobodných, alebo ženatých/vydaté. Ak bol niekto rozvedený, či striedal partnerky – mal smolu. Pre Gejzu bola prvoradá povesť firmy, a na tú dbal dôsledne. Žiadne škandály, žiadni nespokojní partneri. Zamestnancov platil dobre, vedel oceniť kvalitnú prácu, ale o plate či s odbormi – nediskutoval. Hovorieval – jeho firma, jeho pravidlá. Kto u neho chce pracovať, prispôsobí sa … a kto nie, má smolu.

Zoznámili sme sa pri kurióznom spore – žalovala ho uchádzačka o zamestnanie, ktorá ho vinila z diskriminácie, lebo ju neprijal podľa jej názoru len preto, že žila v spoločnej domácnosti s partnerkou … Gejza vtedy sedel v bistre neďaleko súdu, pokojne pil kávu a bolo vidieť, že je mu srdečne jedno, ako spor dopadne. Bol presvedčený o svojej pravde, a keďže sme tam boli vtedy sami dvaja, dali sme sa do reči.

Gejza súd vtedy prehral. Musel zaplatiť trovy, nejaké odškodné … vlastne by zrejme nebol prehral, nebyť toho, že na otázku súdu, či za jeho odmietnutím uchádzačky bola jej sexuálna orientácia … odpovedal, že to síce nie, ale keby o nej vedel, tak by ju neprijal – ak ak by ju skôr prijal, než by vedel o tom, tak by ju okamžite prepustil. Asi to nemal hovoriť nahlas … a dodávať, že vo svojej firme určuje pravidlá sám, lebo ľudí platí. Slečna či pani odchádzala zo súdu spokojná, a nezabudla prehodiť ku Gejzovi provokačnú poznámku – vraj to týmto ešte neskončilo …

Neklamala … o nejaký čas opäť hľadal pracovníčku do skladu, a hneď v prvý deň sa dostavila niekdajšia žalobkyňa, i s dvoma kamarátkami … ktoré sa sladko držali za ruky, a hádzali na seba zamilované pohľady. A čakali, ako Gejza zareaguje, pričom vzduchom lietali poznámky, že by mal poriadne zvážiť, ako sa rozhodne …

Avšak – určite nečakali to, čo nakoniec spravil. Konkurz riadne prebehol, a uchádzači dostali na záver informáciu, že budú vyrozumení písomne o jeho výsledku. Domov im  však nedošlo oznámenie o tom, či uspeli – ale strohá informácia, že firma ukončila svoju činnosť. Gejza vytlačil zoznam prepustených zamestnancov, a s ironickým úsmevom ho zaniesol na súd – a nechal ho doručiť sudcovi, ktorý vtedy rozhodol v jeho neprospech, s poznámkou, že ak chce dávať ľuďom prácu, nech ich aj – platí zo svojho vrecka.

Neskôr si založil inú firmu, avšak s vopred vybranými pracovníkmi, a už prijímal len toľko zákaziek, koľko zvládli. Nerozširoval, nehľadal nové možnosti uplatnenia. Noví ľudia nemali u neho žiadnu šancu, ak niekto odišiel a bola potrebná náhrada, čerpal zo zoznamu bývalých zamestnancov.

Všetko má svoje medze …

Raz som sa ho pýtal, či mu vadia ľudia s inou orientáciou. Nie, nevadia, nech si žijú, ako si predstavujú. Ale nebudú ani oni mne rozkazovať, ako mám žiť ja – a ako mám nakladať so svojou firmou, či peniazmi, koho mám či koho nemám prijať. Dodal, že jeho cieľom je prosperita, nie politikárčenie, či charita. A má právo na to, aby si zvolil, akým spôsobom dosiahne svoj cieľ. Tvrdil, že netúži skončiť ako tí, čo podali prst a prišli o celú ruku.

____________________

Na Gejzu som si spomenul pri nespokojnej reakcii LGBTI komunity s názorom Ústavného súdu na prípadfné referendum o rodine. Táto komunita má neustále plné ústa svojich práv a požiadaviek … neustále hovorí o potrebe rešpektu k svojmu spôsobu života, ale pritom absolútne ignoruje názory a predstavy iných. Neustále sa ozýva len jedno – my chceme …

Keď išli otázky pre prípadné referendum na Ústavný súd, bola to práve LGBTI komunita, ktorá tento postup vyzdvihovala a oceňovala potleskom. A zrazu ajhľa – rozhodnutie nie je podľa jej predstáv, a už je to zlé, nesprávne a diskriminujúce.

Záver je teda jasný – akékoľvek rozhodnutie bude dobré len vtedy, ak bude táto komunita spokojná ?

Potom sa musím prikloniť ku Gejzovmu názoru a konštatovať, že akékoľvek ústupky a plnenie požiadaviek menšín, je obrovskou chybou. Čím viac dostanú, tým viac pýtajú … a na nikoho pritom nehľadia. Však si stačí spomenúť na inú menšinu a položiť si otázku – prečo si jeden musí na svoje bývanie tvrdo zarobiť, a inému ho daruje štát ? A to práve za peniaze toho, kto si svoje “ istoty “ musí tvrdo odpracovať …

Nuž, to je naozaj inakšia predstava o právnom štáte … až ma z nej mrazí …