O Slovensku

Predohra – po rozpade Spojených stredoamerických provincií v 19. storočí sa Guatemala dostáva pod vplyv USA, a rastie vplyv americkej spoločnosti United fruit company. Postupne sa stáva jedným z najväčších zamestnávateľov v krajine, vlastní obrovské množstvo pôdy a má významný vplyv na orientáciu krajiny a dosadzovanie osôb do jej vedenia.

 

V roku 1951 však dochádza ku zmene – prezidentom sa stáva Jacobo Arbenz Guzmán, bývalý vojak a minister obrany. Nepozdáva sa mu stav krajiny, v ktorej vládne chudoba a najväčší vplyv má americká spoločnosť United fruit company, ktorej zisky neustále rastú, ale činnosť nie je žiadnym prínosom pre rozvoj samotnej Guatemaly. A tak sa guatemalská vláda rozhodne, že zavedie daň, ktorou čiastočne zdaní zisky spomínanej spoločnosti. V tej chvíli sú dni prezidenta Guzmána spočítané, pretože kontakty vplyvnej a bohatej spoločnosti siahajú nielen do Bieleho domu, ale aj do Langley, sídla americkej tajnej služby CIA pod vedením A. Dullesa.

A tak dochádza k príprave prevratu a jeho výsledkom je zvrhnutie legitímne zvoleného prezidenta Guzmána, ktorého nahradzuje Miguel Fuentes, politik naklonený záujmom United fruit company a USA. O niečo neskôr povoľuje zriadenie výcvikových táborov v krajine, kde sa majú vycvičiť bojovníci proti kubánskemu režimu F. Castra a ruší všetky opatrenia, ktorými sa znižovali zisky United Fruit company.

Lenže, napriek vojenskej podpore Bieleho domu sa veci nevyvíjajú tak, ako by ľudia v pozadí prevratu chceli. Opozícia v krajine je síce potláčaná všemožnými spôsobmi, ale napriek tomu bojuje proti diktátorovi. V roku 1960 sa začína občianska vojna. Vláda počas jej trvania využíva tzv. eskadry smrti, ktoré sa kruto zúčtujú s každým oponentom, ktorého dostanú do rúk. Diktatúru podporujú nielen USA, ale aj Izrael a Argentína. Na strane opozície je Kuba, kde F. Castro nezabudol na zásluhy guatemalskej diktatúry pri pokuse o prevrat v Zátoke svíň, ale aj Nikaragua a Mexiko. Občianska vojna pretrvá až do roku 1996, kedy je podpísaná dohoda o prímerí. Počet obetí vojny sa odhaduje do dvestotisíc, najmä z radov civilného obyvateľstva. Krajina je dlhé desaťročia v chaos, neustále chudobnie, a pomery sú neznesiteľné.

Len v rokoch 1980 – 1985 je v konflikte zabitých približne stotisíc obyvateľov, okolo 450 dedín je zničených a približne 60 000 obyvateľov je nútených zmeniť bydlisko. Celý konflikt má za následok aj zmenu mapy krajiny – zmizne z nej štyristo dedín, ktoré boli vypálené a ich obyvatelia povraždení.

V roku 1999 je zverejnená desivá štatistika – 93% obetí občianskej vojny má na svedomí armáda, bezpečnostné zložky a vládou vytvorené eskadry smrti.  Povstalci majú na svedomí 3% obetí z celkového počtu 200 000 obetí konfliktu. Ale až 83% obetí konfliktu bolo mayského pôvodu, teda z radov domorodého obyvateľstva. Je dokázané, že guatemalskému konfliktu nebola venovaná pozornosť médií hlavne zásluhou vlády v Bielom dome, najmä počas obdobia R. Reagana. Rovnako je dokázané, že predstavitelia USA vedeli o porušovaní ľudských práv v krajine, napriek tomu však dlhodobo podporovali diktatúru, tak finančne, ako aj výcvikom príslušníkov eskadier smrti. Neskorší prezident USA Bill Clinton po zverejnení správy OSN o Guatemale pripustil, že podpora vtedajšej vlády bola – omylom.

United fruit company zaniká fúziou v roku 1970, neskôr v roku 1984 sa korporácia v dôsledku politickej situácie mení na Chiquita brands international. V 40. rokoch 20. storočia vlastnila spoločnosť v Guatemale 566 000 akrov pôdy a zamestnávala približne 15 000 ľudí.  Mala vlastnícke podiely aj na guatemalských železniciach, kde jej patrilo celkovo 690 míľ z celkovej dlžky železničných tratí, ktorá činila 719 míľ. Okrem toho spoločnosť vlastnila aj dva z troch prístavov v krajine. Svoje postavenie si vybudovala zásluhou politických kontaktov a podpory diktátorov, ktorí vládli v krajine od získania nezávislosti.

V pozadí guatemalského občianskeho konfliktu bola snaha guatemalskej vlády o pozemkové reformy, ktoré by viedli aj k čiastočnému znárodneniu pozemkov a iného majetku United fruit company, ktorý bol získaný počas vlády diktátorov koncom 19. a začiatkom 20. storočia, proti čomu sa postavila aj katolícka cirkev a iní vlastníci pôdy v krajine. Vláda chcela podporiť aj výstavbu nového karibského prístavu, na ktorý by nemal dosah práve United fruit company a atlantickej diaľnice. V roku 1953, rok pred prevratom vyvlastnila vláda 400 000 akrov neobrábanej pôdy vo vlastníctve United fruit company a ponúkla jej finančné vyrovnanie

Guatemala je dnes radená medzi rozvojové krajiny, a to aj napriek tomu, že patrí medzi najväčších vývozcov banánov, kávy, cukrovej trstiny a iných poľnohospodárskych produktov. Prevrat v réžii CIA a v záujme nadnárodných korporácií (v krajine sa ťaží aj ropa a antimon), a následná občianska vojna ju vrhli o desaťročia späť.

A mimochodom, viete, čo majú spoločné Slovensko a Guatemala ? Vražedný koktail vlastníckych pomerov v hospodárstve v kombinácii s nízkymi platmi a servilnými vládami. Chudobný a korupciou prerastený štát s maličkou elitou, ktorá si môže dovoliť všetko a za každej vlády, bez ohľadu na jej zloženie. Vieme, kam to viedlo v Guatemale, ale mali by sme sa zamyslieť, kam to môže viesť na Slovensku.

Zdroj : wikipedia