O Slovensku

Rusko vzniklo 25. decembra 1991. Nemenný fakt, ktorí uznávajú všetci. Už z toho vyplýva, že článok v Pravde, hovoriaci o rusko-fínskej vojne je obyčajným výplodom neznámeho autora, ktorý si nedal ani toľko námahy, aby veci pomenoval správnymi slovami. Alebo skôr použil dejinné reálie.

Takže – rusko-fínska vojna sa nikdy neodohrala, a súčasné zverejnenie príspevku v tomto háve môžeme pokladať za novú snahu propagandy, pochádzajúcej z Bruselu a  Bieleho domu o vytvorenie nového bubáka, novej hrozby pre svet a ľudstvo. Ale – na nešťastie autorov tejto hrubej dezinformácie, stále žijú generácie, ktorým bolo v minulosti poskytnuté kvalitné vzdelanie, hoci prerastené socialistickou propagandou. A tie sa pri termíne rusko-fínska vojna zamyslia, a majú nový dôkaz o tom, že hlavným nástrojom “ demokracie “ je podvod.

Zimná vojna, tak sa označuje vojna medzi stalinským ZSSR a Fínskom, nevznikla sama od seba, a nebola ani nepredvídateľným vývojom. Ak niekto tvrdí, že tento konflikt bol priamym následkom paktu Molotov – Ribbentrop, opäť klame. Medzi ZSSR a Nemeckom boli v medzivojnovom období podpísané dve významné zmluvy – prvou bola zmluva o vojenskej spolupráci, podpísaná v roku 1936, a druhou spomínaný pakt Molotov – Ribbentrop, ktorý mal stalinskému ZSSR poskytnúť čas na obnovu čistkami zdecimovanej armády. Iste, netreba si robiť ilúzie – po svetovláde túžili obaja – Hitler i Stalin. A rovnako je preukázané, že to, čo neskôr urobil Hitler – teda napadnutie spojenca – mal v pláne aj Stalin, len trošku neskôr. Kedy – to sa presne nevie. Ak budeme vychádzať z dobových reálií, podľa jednej verzie sa to malo stať okolo rokov 1942 – 43, kedy Stalin predpokladal značné vyčerpanie nemeckých vojsk vojnami v západnej časti starého kontinentu. Ak budeme vychádzať z názorov V. Suvorova (na ktorého len na okraj dodnes platí rozsudok a trest smrti), tak Hitler predbehol Stalina len o pár týždňov, a jeho rýchly postup smerom na Moskvu sa dal pričítať práve prípravám Stalina na útočnú vojnu. Môžete si vybrať … ja si myslím, že pravda je niekde uprostred. A mimochodom – Stalin bol Gruzínec, nie Rus … a jeho minulosť poznali všetci, pričom nebola veľmi vábivá – v mladosti lúpeže, a aj podozrenia z vrážd. Možno aj preto umierajúci Lenin varoval pred uchopením moci Stalinom.

Takže – čo predchádzalo zimnej vojne a napadnutiu Fínska ?  V roku 1919 uzreli svetlo sveta dve významné zmluvy – mierová zmluva z Versailles, a zmluva zo Saint-Germain. Obe zmluvy riešili nielen povojnové usporiadanie na starom kontinente, ale aj status Nemecka, ktoré stratilo územia, malo obmedzený rozsah pozemnej armády i námorníctva, a samozrejme malo platiť aj reparácie – hlavne Francúzsku. Okrem toho zmluvy zakazovali spojenie Nemecka s Rakúskom, a to akýmkoľvek spôsobom. Aj vo výzbroji bolo Nemecko významne obmedzené – napríklad len na šesť vojnových lodí. Sotva sa zmluvy vyjednali, okamžite začínali problémy.

Pozadie problémov bolo ľahko čitateľné – Francúzsko a Spojené kráľovstvo si chceli zachovať na jednej strane impériá, na strane druhej sa obávali následkov revolúcie v bývalom cárskom Rusku, a snažili sa čo najviac oslabiť mocnejúceho konkurenta. A tak v politike razili praktiky izolácie – čo sa nakoniec prejavilo tak, že po nástupe Hitlera k moci porušili Briti zmluvy z roku 1919, a nielen pripustili opätovnú obnovu nemeckej armády, ale aj vybudovanie námorných síl, na ktorom sa aj sami aktívne podieľali. O čosi neskôr sa ticho prizerali remilitarizácii Porýnia, čo tiež zakazovali zmluvy z roku 1919. Priamym následkom vývoja bol najprv atentát na rakúskeho diktátora E. Dollfussa 25. júla 1934, ktorý bol spáchaný rakúskymi nacistami na podnet mocnejúceho A. Hitlera, ktorý sa potreboval zbaviť prekážky pri budúcom spojení Rakúska a Nemecka. O dva roky neskôr došlo k uzatvoreniu prvej zmluvy medzi Nemeckom a ZSSR, ktorá sa dotýkala vojenskej spolupráce. Je paradoxom, že táto zmluva bola uzatvorená ako priamy dôsledok medzinárodnej konferencie v Taliansku, na ktorej boli Nemecko a Rusko v diplomatickej izolácii, pretože ostatné krajiny rokovali hlavne medzi sebou a samostatným kontaktom a jednaniam s týmito krajinami sa vyhýbali.

V roku 1937 začal naznačovať A. Hitler veľmociam, že hodlá obnoviť mocenské postavenie Nemecka na starom kontinente, a nehodlá sa definitívne riadiť obmedzeniami, ktoré boli zakotvené v zmluve z Versailles. Najprv došlo k anšlusu Rakúska, kde vnikli nemecké jednotky na údajné pozvanie rakúskej vlády (aké podobné s dianím v auguste 1968) 12. marca 1938. V septembri rovnakého roku došlo ku konferencii v Mníchove, kde Francúzsko a Spojené kráľovstvo na základe politiky ústupkov (alebo záchrany vlastnej kože, ľudovo povedané) porušili spojenecké zmluvy s československou republikou a súhlasili s odtrhnutím Sudet, a neskorším úplným rozbitím štátu – vznikom česko – moravského protektorátu, a politickej hračky, fiktívne nezávislého slovenského štátu. Len na okraj – J. Tiso bol pozvaný do Berlína, kde dostal jasne na výber – pomôcť pri rozbití zbytkov spoločného štátu a stať sa hlavou bábkovej republiky, alebo odmietnuť a prizerať sa rozdeleniu územia Slovenska medzi jeho susedov, a tým de facto jeho úplnému zániku. (Každý, kto dnes posudzuje činnosť Tisa, nech si položí otázku, ako by sa zachoval na jeho mieste v situácii, kde legitímna vláda spoločného štátu utiekla do exilu, a on dostal na výber zlé alebo ešte horšie).

V tejto situácii muselo byť každému jasné, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo ustúpia akejkoľvek požiadavke Hitlera, pokiaľ sa priamo nedotkne ich záujmov. A hlavne územia. A tak došlo 23. augusta 1939 k tomu, čo v podstate bolo logickým vyústením situácie – Stalin pochopil, že na dohody s Francúzmi a Britmi sa spoliehať nemôže, a tak pristúpil na vytvorenie paktu, ktorý sa zdal výhodný a bol presne tým, čo pred ním roky robili nespoľahliví partneri Prahy a Viedne – hodil konkurenčnej beštii kus mäsa v podobe dohody o rozdelení vplyvu v nádeji, že získa čas. Ten čas, ktorý mu chýbal na obnovenie a prezbrojenie armády (alebo na prípravu útoku a obsadenia starého kontinentu ?).

Následkom podpísania paktu bolo obsadenie pobaltských republík, rozdelenie Poľska a vytvorenie spoločnej nemecko-sovietskej hranice, či zimná vojna s Fínskom. Vojna, v ktorej papierovo podporovalo Nemecko Stalina a materiálne – Fínsko (hoci potichu). Bola to vojna, ktorú Stalin nevyhral, dalo by sa skôr povedať, že utrpel územné zisky … nič viac. Nakoniec aj tak došlo k útoku Nemecka na ZSSR a zbytok už poznáme.

Tzv. rusko-fínska vojna sa nikdy neodohrala. Ale ani tá vojna, ktorá prebehla, nebola následkom paktu Molotov – Ribbentrop, ako sa snažia autori hrubej zlátaniny podsúvať. Bola následkom série nesprávnych politických krokov, porušovania zmlúv z Versailles a Saint-Germain, a špekulatívnej politiky mocností. Izolácia dvoch beštií – Stalin a Hitlera viedla k ich prvej dohode o spolupráci, zrada spojencov a rozbitie ich krajín, či podriadenie hitlerovskej mašinérii – to viedlo priamo k paktu Molotov – Ribbentrop.

Muselo zomrieť päťdesiat milionov ľudí ? Nemuselo. Už po napadnutí Poľska bolo jasné, že Nemecko sa nezastaví a priamym následkom útoku bolo vypovedanie vojny zo strany Londýna a Paríža. No napriek tomu mocnosti výraznejšie nekonali. Neskôr došlo k napadnutiu Francúzska, a je paradoxom doby, že dohoda o kapitulácii bola podpísaná v rovnakom železničnom vagone, kde podpisovalo svojho času kapituláciu – Nemecko, po prehratej I. svetovej vojne. Po napadnutí ZSSR došlo konečne k dohode medzi Kremľom a Londýnom s Parížom, ktorej jediným cieľom bolo porazenie Hitlera. No napriek tejto dohode a požiadavkám spojenca váhali mocnosti s otvorením druhého frontu proti Nemecku ešte veľmi dlhý čas. Otvorili ho až vo chvíli, kedy bola už porážka Nemecka len otázkou času, a nemohli pripustiť, aby jedinú zásluhu na ukončení vojny – mal Stalin a ZSSR. Nehovoriac o prípadných fatálnych zmenách vo vplyve na vývoj.

Musel vôbec niekto zomrieť vo vojne ? Nemuselo k nej dôjsť, stačilo tvrdo vymáhať dodržiavanie platných zmlúv Nemeckom. Navyše – beštiu síce môžete izolovať, ale vtedy ju nemôžete – kontrolovať. Kto o tom pochybuje, nech sa pozrie na vývoj v korejskej otázke.

Ale – prečo nás niekto posledné týždne masíruje rôznymi zlátaninami na tému Ruska ? Aj to je otázka, ktorá by nás mala zaujímať. Prečo niekto tvrdí, že hlavným problémom Ukrajiny a nezávislosti na dodávkach z Ruska je – Slovensko ? Nie je to náhodou tak, že prevrat na Ukrajine nedopadol dobre, a hľadá sa niekto, kto uprace svinstvo a bude niesť hlavné bremeno nápravy škôd ? Možno o tom pochybujete, ale prečo do zničeného Afganistanu posielajú dnes jednotky z rôznych krajín a Američania odtiaľ potichu utekajú ?

Premýšľajme … sme na tom tak zle, aby sme robili biele kone idiotom, ktorí si naivne myslia, že nás oblbnú rovnakými klamstvami, ako svoj národ ?