O Slovensku

Priznám sa, hodnotenie auta po ubehnutí 22 000 km mi pripadá rovnako, ako hodnotenie schopností dieťaťa štyri dni po narodení. A tak som si dovolil napísať test auta, ktoré ešte stále mám k dispozícii, hoci už na ňom jazdím len ako na záložnom aute, ak sa mi (nie) náhodou pokazí moje súčasné. Odpusťte, ale obrázky auta sem dávať nebudem, nepokladám to za podstatné a nechcem s tým strácať čas.

Takže – máme tu Hyundai Sonáta, najvyššiu možnú verziu so šesťválcovým benzínovým motorom objemu troch litrov a výkonom okolo 150 koní. Motor je spriahnutý s štvorstupňovou automatickou prevodovkou. Technológia motora zodpovedá roku výroby, takže má síce vstrekovanie, ale nič viac. Z pomocných systémov má akurát ABS, a možnosť zapnutia tzv. zimného režimu, ako to v praxi funguje, to neviem a nikdy ma to ani nezaujímalo. Okrem toho nájdete na stredovom tuneli tlačidlo pre aktiváciu normálneho alebo športového režimu – ten druhý znamená o čosi svižnejší pohyb, ale poriadne zvýšenú spotrebu.

Auto má dnes najazdených 644 000 km. Klasická generálna oprava nebola robená, ale údržba bola pravidelná, pričom sa používal materiál, doporučený výrobcom asi do ubehnutia 350 000 km, potom sa už dávali len kvalitné náplne, ale tlmiče, pružiny, ložiská či iné potrebné diely sa menili podľa zásady – zlatá stredná cesta. Takže nie originálne, ale rozhodne žiadny poľský šmejd.

V interiéri auta nájdete kožené sedačky, k dispozícii máte vyhrievanie predných sedadiel, autorádio s CD prehrávačom, a samozrejme automatickú klimatizáciu. Okná i zrkadlá sú elektricky ovládané, k dispozícii je aj tempomat, ktorý na moje počudovanie funguje dodnes.

Komfort a jazda ? Napriek tomu, že v rodine máme štyri rôzne autá, všetci stále tvrdia, že táto stará hrča je najpohodlnejšia. Jazda je mäkučká, občas sa na našich cestách cítite ako na lodi. Ak potrebujete prebiehať, napriek dnes už štandardnému výkonu u väčších limuzín sa cítite – akosi inak. Niekedy máte pocit, akoby to auto malo o polovicu vyšší výkon. Jednoducho jemne pritlačíte pedál, zatisne vás do sedačky a idete na vec – ani dlhšia kolóna nie je žiadnym problémom. Skôr sú problémom idioti za volantom, ktorí sa vám strčia do cesty napriek tomu, že ich predbiehate – asi nevedia prežiť, že to ich naleštenému miláčikovi práve natiera akási nevzhľadná kórejská konzerva s opraskaným a slnkom vytiahnutým lakom. Auto je však zladené tak, že aj napriek predchádzaniu dlhších kolón sa mi nikdy nestalo, že by som dostal pokutu za prekročenie povolenej rýchlosti – proste ťahá, ako potrebujete.

Spotreba ? Ak chcete jazdiť na spotrebu, máte smolu. Iste, dá sa ísť do desať litrov na sto kilometrov, ale budete sa po dlhšej jazde cítiť ako odhodená šupka z pomaranča. Proste, toto nie je auto na spotrebu. Nie je ani na preteky, ale k motoru sa treba správať slušne a netrápiť napríklad automatickú prevodovku prehadzovaním do neutrálu za jazdy. Je to sprostosť, pár známych už zničilo prevodovku a jeden spoznal následky jazdy z kopca na neutráli na vlastnom – plechu. Najviac tomuto autu sedí jazda medzi 90 – 100 km/hod. a vtedy je aj spotreba prijateľná. Na druhej strane si môžete byť istí, že ani na nemeckej diaľnici nebudete zavadzať … a priznám sa, nedávno u nás jeden Nemec na toto auto čumel, a hladkal ho ako milenku. Prečo ? Netuším …

Poruchy a závady ? Ako na každom inom aute. Ale – nie je prepchaté elektronikou, ešte nikdy a nikde ma nenechalo. Citlivé je na kvalitu pneumatík, šetrenie nákupmi rôznych šmejdov za pár eur sa veľmi rýchlo prejaví na jazde v daždi alebo po snehu. Poistka je síce drahšia, ale stojí to za to. Naopak – údržba je dnes oveľa lacnejšia, ako u rôznych moderných dízlov, prepchatých rôznymi somarinami, napríklad s FAP filtrom. Hrdza ? Nuž áno, po tých rokoch sa už niekde a niečo objaví. Zabrúsite, pretmelíte a nastriekate – život ide ďalej. Autíčko slúži … a nesťažuje sa. Mimochodom, ešte nikdy sa mi nestalo, že by ma vrátili z STK alebo emisnej kontroly. Ale poznám dosť ľudí, čo s modernými autami absolvujú kontroly aj opakovane. Napokon – aj u tých našich firemných je to skôr pravidlo, než výnimka.

Záver ? Auto má slúžiť človeku, nie človek autu. Toto auto si svoje odslúžilo a napriek tomu – slúži ďalej. Súčasné, supermoderné mašiny sa jeho kilometrov a veku určite nedožijú – ale to je asi aj cieľ výrobcov. A aj neprijateľná spotreba sa dá vyriešiť – stačí namontovať plyn. Lenže – my máme túto hrču ako rezervu a pre radosť. Takže – kašleme na plyn.

Kúpiť – nekúpiť ? Neviem … ale som rád, že sme kúpili. Stálo to vtedy za tie nehorázne peniaze.