O Slovensku

Na začiatok musím konštatovať, že vlastne S. Miloševiča urážam, ak označujem za jeho pohrobkov ľudí, ktorí majú na svedomí oveľa viac obetí a utrpenia, ako niekdajší prezident Juhoslávie, ktorý v ťažkých podmienkach nezvládol riadenie svojej krajiny, a priviedol ju k rozpadu.

G.Bush svojimi slovami na obhajobu praktík CIA pri vypočúvaní fiktívnych teroristov však dokázal, že je oveľa horším zločincom, než bol kedy samotný Miloševič. Nazvať beštie, ktoré pošliapali všetky možné zákony a medzinárodné dohody,  hrdinami môže len – bezcharakterný zločinec. Nikto iný. Ale svojimi slovami zároveň Bush dokázal aj niečo iné – tieto beštie konali minimálne s jeho vedomím, a dá sa predpokladať, že konali na jeho priamy rozkaz.

Ak teda akceptujeme postup Haagu vo veci S. Miloševiča, mali by sme rovnaký postup žiadať aj v prípade G. Busha a jeho spolupáchateľov – C. Riceovej, T. Blaira. Mali by sme požadovať zadržanie týchto ľudí, riadne vyšetrovanie udalostí na Guantanáme (ale aj zahraničných väzniciach CIA), a ich právoplatné odsúdenie. Avšak – nielen za vojnové zločiny, ale skôr – štátny terorizmus. Verte alebo nie – americká vláda pod vedením G. Busha urobila z teroristických praktík oficiálny nástroj politiky. A pri známych odhaleniach čoraz viac rastú pochybnosti o skutočnom pozadí pádu WTC – ak totiž niekto neváhal utopiť v krvi Irak a Afganistan, zobrať si na svedomie vyše miliona obetí, sotva môžeme pochybovať, že by váhal pri niekoľkých tisícoch obetí – hoci aj z vlastného národa.

Avšak – Bush ma neprekvapil. Už počas jeho prvej kampane bolo jasné, že tento politik/zločinec disponuje minimálnym intelektom, čo dokazovala aj jeho zúfalá reakcia, kedy mal ukázať na mape svojej krajiny, odkiaľ pochádza – musel mu pomôcť asistent. Oveľa viac ma zaskočilo niečo iné – odhalenie, že väznice na území Poľska neboli konšpiračnou tézou, ale krutou realitou. Priznám sa – mal som o Poliakoch trochu vyššiu mienku. Nič sa nedá robiť, niekedy prichádzajú šokujúce odhalenia z nečakaného smeru.

Ostatné dianie vo svete len potvrdilo, ako pripravované odhalenie šokovalo spojencov Bieleho domu. Kancelárka Merkelová v zúfalstve vytiahla akési podivné porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska na Ukrajine. Jej zúfalý pohľad pri týchto slovách hovoril jasnou rečou – nevedela, kam z konopí. Francúzsky prezident nečakane navštívil partnera, ktorého predtým bezcharakterne okradol a jednal o niečom – úplne nepodstatnom. Vraj bol iniciovať pomoc Ruska pri upokojení konfliktu na Ukrajine … ale skôr to vyzeralo tak, akoby sondoval, ako sa vyhnúť náhrade škody v prospech Ruska, a strate tisícov pracovných miest, čo by spoločne znamenalo jeho politický pád.

Z kontinentálnej politiky sa stala fraška. Fraška v réžii Bieleho domu, ktorý hovorí neustále o morálke a etike, zdanlivo úprimne priznáva chyby, ale nikdy neprídu tresty pre vinníkov. Alebo naozaj veríte tej absurdnosti, že niekto zatkne a poženie pred haagský tribunál G. Busha a jeho spolupracovníkov ? Nie, nič takého sa nestane.

S. Miloševič bol označený za zločinca, a bránil sa. Rozsudok nepadol vinou okolností, takže sa pravdu nikdy nedozvieme. Smrť prišla skôr. Ale na druhej strane sa nedá poprieť, že najväčšia podporovateľka potrestania zločinov z čias vojny v bývalej Juhoslávii, hlavná žalobkyňa C. del Ponte, neskôr vyjadrila zhnusenie nad tým, že nad spravodlivým procesom mali prevahu politické záujmy. Pokiaľ sme však akceptovali vyšetrovanie a súdy v prípade vonových zločinov v bývalej Juhoslávii, mali by sme požadovať použitie rovnakého metra aj pre zločiny, ktoré sa odohrali na Guantanáme a počas vojny v Iraku.

Avšak – žijeme v dobe pokrytectva a ťažko sa dá predpokladať, že sa bude používať jednotný meter pre všetko a všetkých. A tak ostáva len dúfať, že spravodlivý rozsudok vynesie – čas.