O Slovensku

Niektorí ľudia si zjavne mýlia pojmy blog a centrum duševných chorôb. Každé slúži niečomu, rozhodne som si však neotvoril tento blog preto, aby som suploval prácu centier duševných chorôb. Postupom času sa však ukazuje, že niektorí ľudia pokladajú diskusie pod príspevkami za miesto, určené pre liečenie vlastných komplexov, a s tým sa rozhodne nemienim zmieriť.

Blog som si zriadil preto, aby som vyjadril názor na dobu, ktorá je pre mnohých ľudí veľmi ťažká, nejedného diskriminuje či doslova ničí. Oficiálne štatistiky často tvrdia niečo iné, ale realita nepustí. Ak pribúdajú ľudia s problémami, ktorí si nedokážu napriek tvrdej a poctivej práci zaistiť základné životné potreby, niečo nie je v poriadku. Ak pribúda počet dôchodcov, ktorí nemajú dostatok prostriedkov na prežitie, lebo si často musia priplácať za drahé lieky – niečo nie je v poriadku. Ak máme oblasti, kde sa podarilo nejakým zázrakom zachovať zdravotné zariadenia, a tie napriek svojmu vybaveniu nemôžu slúžiť obyvateľom, lebo štát im nedá na činnosť ani halier – niečo nie je v poriadku. Ak denne vidíme na uliciach bezdomovcov, deti pod zjavným vplyvom alkoholu alebo (možno) aj drog, niečo nie je v poriadku. Ak denne musíme jazdiť po rozbitých cestách – niečo nie je v poriadku.

O tom, čo nie je v poriadku, je môj blog. Kto chce publikovať oficiálne štatistiky, nech si zriadi svoj blog a tam bude mať dostatok priestoru. Z môjho pohľadu je to však spam, a o ten rozhodne nestojím. Rovnako nestojím ani o znehodnocovanie môjho blogu osobnými útokmi niektorých diskutérov, či zahlcovanie diskusie príspevkami, ktoré vôbec nesúvisia s témou daného príspevku. Ak píšem o politike Bruselu či Washingtonu, nezaujíma ma názor na politiku – Ruska. Ak ma bude zaujímať, budem písať o Rusku. Ale realitou je, že sme členom únie, a Rusko ním nie je. Takže ma nezaujíma, čo robí Rusko – zaujíma ma, čo robí únia a ako sa to môže prejaviť na živote nás všetkých.

Veľmi by som si želal, aby tento blog ukazoval skutočnú kvalitu života ľudí a ich problémy. Nanešťastie, postupne sa na portál Pravdy presunula časť vyhodených diskutérov z portálu SME, ktorí tam neprežili hlavne pre úmyselné provokovanie a osočovanie ostatných. Vzorec ich správania je rovnaký – všetci oponenti sú súdruhovia, komunisti, rusofili a podobne. A tak som si povedal – dosť.

Nehodlám sa mlčky prizerať na to, ako znehodnocujú názory a postoje iných, nech už to robia z akéhokoľvek dôvodu. Pred nejakým časom som ich vyzval, aby sa zdržali svojho konania a nechodili na tento blog, ak nie sú schopní diskutovať normálne. Nejedného z nich som vyzval, aby prestal s agresívnymi príspevkami a sám si zriadil blog, nech teda všetci poznáme jeho názory a pohľad na súčasný vývoj. Ani jeden to neurobil, čo jasne dokazuje, že nemajú záujem o podnetnú diskusiu, chcú len zámerne a cielene škodiť. Prečo ? Na to nech si odpovedia sami.

Avšak moja trpezlivosť pretiekla. Po lavíne útokov a urážok, ktoré paradoxne padali v prvý deň sviatkov, som sa rozhodol, že už nebudem mlčať a tolerovať nechutné praktiky niektorých ľudí. Ak budú stále pokračovať vo svojej činnosti, budem to riešiť výhradne s administrátormi, pokiaľ to nepomôže, požiadam právnika, aby to riešil v zmysle zákona.

Páni a dámy, zaujíma ma každý podnetný názor a veľmi ma poteší. Hoci aj vtedy, ak so mnou autor názoru nesúhlasí. Ale nikto nebude robiť z môjho blogu smradľavé smetisko. Kto chce, bude diskutovať slušne a k veci – kto nechce, bude niesť právne následky. Možno potom niektorí ľudia pochopia, že ak im niekto jasne a zreteľne povie, že o ich účasť nestojí – myslí to vážne, a má na to dôvody.