O Slovensku

Ako sa zdá, problém s niekdajším zákazom zisku zdravotných poisťovní z dielne R. Fica sa presunul do posledného kola, kde slovenský poplatník bude ťahať úplne jasne za kratší koniec, a nakoniec zaplatí nielen pokutu, ale aj ušlý zisk … presnejšie, zaplatí za to, že musel platiť, neraz nič nedostal a zaplatil ešte raz (napríklad zdravotnú pomôcku), a nakoniec sa s ním ešte aj súdia, lebo – nemajú zisk z peňazí, ktoré vôbec neslúžili na ten účel, o ktorom sa pôvodne hovorilo.

Ak niekto povie, že vinníkom vzniknutej situácie je absurdné rozhodnutie vlády R. Fica, povie len polovicu pravdy. Celá pravda totiž znie, že ak by nebolo absurdného systému zdravotných poisťovní, kde je poistenec povinný platiť, ale poisťovňa sa v mene zisku môže rozhodnúť, čo nezaplatí – nebolo by ani rozhodnutia vlády R. Fica. Je totiž absurdné, ak poisťovne tvoria zisky a podfinancované nemocnice – dlhy. Niečo nie je v poriadku.

Úprimne povedané, už roky sa mi nepáči táto povinná charita, ktorej sa podľa zákona musím zúčastňovať. Péenky sú pre mňa prebytočným luxusom, lebo systém je nastavený tak, že kým dôjde k povinnosti poisťovne zaplatiť – bol by som ja po péenke, lebo sa všeobecne vie, že lekári sú tlačení k administratíve v takom štýle, aby nikdy nesiahli na peniaze poisťovne (presnejšie peniaze, ktoré dostala poisťovňa na základe zákona od poistenca). Takže – pokiaľ nepadnem bezduchý na ulici, k lekárovi nejdem. Výsledkom je krutá realita, že platím subjektu, ktorý mi je nanič a tých pár pomôcok, ktoré dnes vyžaduje môj vek – napríklad okuliare – si platím z vlastného vrecka, lebo tam mi poisťovňa prispieva neuveriteľnou sumou – dvoch eur. Skvelé, nie ?

Paradoxom je, že aj samotné vyšetrenia si musím zaplatiť – sám. Ak teda nechcem čakať niekde v prepchatej čakárni, alebo sa nechcem zveriť do rúk multifunkčných predavačov v obchodných centrách, ktorí v rámci predaja optických pomôcok robia vyšetrenia vo svojich predajniach. A tak si ešte zaplatím za prednostné vyšetrenie (čiže časenku), a teším sa, ako som ušetril čas … za svoje peniaze.

Len jedno nechápem – roky platím, na péenky nechodím a napriek tomu si musím aj tie pomôcky sám zaplatiť v plnej cene (ak nepokladám za pomoc príspevok na žuvačky). Kde sa strácajú moje peniaze a prečo naozaj neslúžia tomu, čomu majú slúžiť ? A hlavne, prečo neslúžia pre moje potreby ? A kde niekto berie drzosť, okradnúť ma o peniaze na základe zákona, nič mi nedať a ešte nakoniec požadovať, aby som sa mu zložil na údajný ušlý zisk ?

Musím priznať, že často závidím ľuďom, ktorí tento charitatívny šport jednoducho ignorujú, neplatia (a nie sú teda okrádaní nejakým pochybným subjektom), a riadia sa zásadou, že základnú starostlivosť dostať musia, a ostatné by nedostali aj tak – i napriek tomu, že by zaplatili. V podstate majú totiž pravdu. Peniaze, ktoré dávame do zdravotného systému, by mali ísť všetky a bez akýchkoľvek výnimiek do tohoto systému, a zisk by vznikal len z toho, čo by ostalo po zaplatení všetkých nákladov – tak, ako v bežnom ponikaní. Však je to absurdné – lekár má obmedzené výkony (nad limit nedostane zaplatené), nemocnica nemá na výdavky, kvalita služieb v sektore je mizerná, ale poisťovňa – zarába a tvorí zisky.

Veru … je to naozaj bezočivosť, ak niekto otvorene povie, že kráľ je nahý … a poisťovňa zarába na uťahovaní opasku okolo krku klienta. A dáva to aj dosť dôvodov na hľadanie spôsobu, ako tomuto okrádaniu klientov zabrániť a postaviť zdravotníctvo na nohy, aby slúžilo tomu, čomu slúžiť má – ľuďom a ich zdraviu. Nedávno mal napríklad sused čierny kašeľ – no nech sa nikto nehnevá, ale už za môjho detstva bola táto choroba skoro výhradne len v učebniciach, ale jemu lekárka povedala, že vôbec nie je výnimkou. Kde sa stala chyba ? Ako je možné, že dnes máme úplne bežne pacientov s tuberkulózou ?  Ako je možné, že dnes môže zomrieť aj pacient na obyčajnú a nekomplikovanú zlomeninu ?

Zväzujú ma limitmi, nútia ma používať určité lieky, niekedy si pripadám skôr ako šarlatán, a nie lekár … povedal mi nedávno kamarát. Opakované vyšetrenie pacienta ? Nprípustný luxus, radšej sa nasadia antibiotiká so širokým záberom … a koho zaujíma, že narobia viac škody, ako osohu ? Nikoho … priam komicky vyznieval nedávno postoj lekárky, ku ktorej dom priviezol sesternicu, že jej liečba nezaberá a treba niečo robiť. A čo mám robiť .. čo mám robiť … lamovala lekárka rukami, a neustále opakovala … to sú len dozvuky choroby … už môže ísť do práce, nie je dôvod na pokračovanie péenky. No ja teda neviem, nie som lekár, ale podľa mňa človek, ktorý má celodenné teploty, a večer sa blížia k štyridsiatke, rozhodne nemá len dozvuky choroby. Alebo sa mýlim ?

Niečo naozaj nie je v poriadku, ak sa ľudské zdravie stalo bezcennou komoditou. Alebo skôr prekážkou pri honbe za ziskom. Niečo nie je v poriadku, ak si poctivo platíte odvody, nechodíte na žiadne péenky, ani inak nevyužívate služby lekára, ale na zdravotné pomôcky nedostanete skoro nič a musíte si ich napriek všetkému platiť z vlastného vrecka.

A ešte niečo mi vŕta v hlave … ako je možné, že činnosť akéhokoľvek zahraničného obchodného subjektu na Slovensku sa riadi iným, ako slovenským právom.

V koho záujme ? Určite nie v záujme poistenca …