Založ si blog

Ach, čo si len počnem, ja neborák nevzdelaný . . .

Veru, neviem si vôbec predstaviť, čo budem robiť. Nemám ten kus drahocenného papierika, ktorý síce niečo potvrdzuje, ale neraz hovorí len o tom, že jeho vlastník niekde – bol. Kedysi sa môj odbor študovať nedal, a keď sa to už dalo, nebolo mi to zase potrebné – šprtať absurdnosti a robiť skúšky z toho, čo v praxi nefungovalo.

Viete si predstaviť, aká to bola tragédia, keď som musel ísť ihneď po maturite pracovať ? Koľkokrát som nadával, že musím vstávať ráno o štvrtej, alebo chodiť do nočných smien, či pracovať v sobotu a nedeľu … alebo cez sviatok, lebo som robil v nepretržitej prevádzke ? Za ten mizerný plat, z ktorého som bez problémov žil a ešte aj bezočivo odkladal ? To si vie predstaviť len ten, čo podobnú tragédiu zažil.

A potom sa to zlomilo … hej, zlomila sa doba, a zmenil som aj zamestnávateľa. Musel som zmeniť, lebo niekto si povedal, že najlepším šéfom bývalého podniku bude chlap, čo veľa tára o tom, čo nevie robiť. A tak som skončil vo “ firme „, kde mi nejaký blázon navrhol, aby som si urobil pedagogické minimum, lebo potrebujú niekoho, kto bude ostatných ľudí učiť, ako sa narába s vecami, ktoré dovtedy mnohí z nich ani nevideli. A ja somár sprostý, som to – však si to len predstavte – prijal. Absolvoval a išiel učiť ľudí, ktorí mali pred menom a za menom viac titulov, ako ja písmen v mene a priezvisku. A ako mi ich bolo ľúto, že musia sedieť ako malí žiačikovia a počúvať akúsi nevzdelanú nulu s pedagogickým minimom. To si naozaj neviete predstaviť, to utrpenie, ktoré som pri pohľade na nich pociťoval … alebo to bolo skôr pri pohľade na tituly, ktoré nezodpovedali ich schopnosti chápať prednesenú vec ? Neviem …

Našťastie to skončilo, a ja som sa musel starať sám o seba. Aj tu sa totiž niekto rozhodol, že táto inštitúcia je akosi navyše. A tak ju premenil na súkromnú … a zvyšok už poznáte. Nový šéf vyhodil tých, čo nevedeli nájsť otvor pod chrbtovou kosťou, ale pridobre videli jeho “ schopnosti “ … a naopak prijal tých, čo spoľahlivo daný otvor objavili, ale nevadilo im, že je na tele – osla.

A mne začali sladké časy, už som sa nemusel triasť, že prichádza štvrtá hodina popoludní a ja budem musieť končiť, lebo aj zajtra je deň. Konečne som mohol s nadšením pracovať za osemhodinovú mzdu aj dvanásť, štrnásť ba i šesťnásť hodín. Konečne som mohol zažiť ten blažený pocit, keď si odpracujete, ale nemusíte sa trápiť pre peniaze, lebo vám – nezaplatia. Predtým som si musel turbovať hlavu, čo s peniazmi, koľko odložím a čo si kúpim – a to teraz úplne odpadlo. Niekedy som nedostal jednoducho nič – a bolo. Žiadne trápenie, akurát som musel siahať na úspory, lebo nový šéf bol kamoš jedného hlavatého, a tomu sa nevyplácalo hovoriť, že je – zlodej.

 

Ako sa hovorí, zlo nechodí po horách, ale po ľuďoch. Vyhľadal ma kamarát, ktorému sa pri podnikaní nedarilo, hoci nasledoval príklad istého, diplomami oceneného ekonóma, ktorý sa riadil zásadou, že zbytočné je pracovať, keď sa dá niečo rozpredať – alebo požičať. Aj kamoš to skúšal, ale akosi mu to nefungovalo. Nevedel pochopiť, ako môže niekto hospodáriť s deficitom, bez problému prežije – a on, poctivec od kosti, musí hospodáriť vyrovnane, všetko do haliera zaplatiť. Darmo som mu vysvetľoval, že to je taká hra – čím väčšia kopa, tým viac na ňu padá … a nechápal, že sú situácie, kedy sa veselo rozdáva, hoci darca vie veľmi dobre, že dlžník nikdy nezaplatí … ale dlžník si zase myslí, že je obdarovaný, lebo darca mu nepovie, že je dlžník. Také ľahké, on taký vzdelaný a ja taký hlúpy – a on to nechápal. Prečo druhí môžu a on – musí.

Hja, boli to ťažké časy, ale predstavte si – asi platí, že my hlúpi máme šťastie, lebo firmu sme dostali k prosperite, a dnes dokonca kamarát pomáha iným … a to si prosím pekne nepožičiava, ani nerozdáva pod zámienkou, že je to dar, aby vo vhodnej chvíli pripomenul, že – je to dlh. Nie, dlhy sa nepripomínajú verejne, alebo aj hej – ale to len tým, čo ich majú príliš malé a bezvýznamné. Tam si dokonca aj tí, no – exekútori – podávajú kľučky, lebo malý dlh – veľké trápenie. Ale v slušnej spoločnosti sa o dlhoch nehovorí, to je fuj … tam sa o všetkom hovorí medzi štyrmi očami, a slušne sa pripomenie miernou narážkou – vieš, bol by som sklamaný, ak by sme sa nedohodli, lebo sa pamätáš, že kedysi …. nie, to nie je dlh. Stále je to dar, hoci poriadne ťahá k zemi … obdarovaných. Je to taký dar, ako keď vyhladovanému ponúknete prestretý a preplnený stôl, a on chudák – prejedený skončí na cintoríne, lebo neuniesol váhu – daru.

No, s kamarátom sa stretávame už len na pivku, lebo jeho firma šlape a mňa by to tam – asi aj nudilo. Chýbal by adrenalín, však to poznáte … a navyše, nejaký blázon ma neskôr zavolal, aby som pomohol aj jemu, pretože mu nevadí, že som nevzdelaný sprosták, ale mu vadí – keď jeho firma upadá. A to si prosím predstavte, aký bol ten blázon odvážny – on, doktor filozofie, a pozýva akéhosi nevzdelaného sprostáka, aby mu postavil firmu na nohy. Však on má kopec kamarátov, naslovo vzatých ekonómov, ktorí predsa majú placku, že sú odborníkmi – len akosi ich bývalé firmy na placky kašlú, a buď sú v strate, alebo už neexistujú. Taká drzosť … ignorovať niekoho titul a placku, no čo na to poviete ?

A predstavte si … ja, nevzdelaný sprosták som objavil “ Ameriku “ – dokázal som v praxi, že prosperujúca firma sa dá vybudovať poctivou prácou, bez hromadenia dlhov … a to dokonca trikrát. Akurát som jedného, diplomovaného a študovaného poriadne naštval, lebo on predsa neustále hlása, že tento rok to budú len tri percentá, čo dlhu potlačíme – teda minieme viac, ako zarobíme. A strašne ho štve, že existuje nejaký nevzdelaný blbec, ktorý sa riadi zásadou, že prežiť sa dá len vtedy, ak človek / firma / spolok míňajú menej, než zarobia. Taká anarchia … taká drzosť. Však prečo máme premýšľať, keď nám niekto môže darovať – budúci dlh. Však to je dar … nie dlh. No nie ?

Veru, nezávidím tým študovaným, aké ťažké to majú s nami – sprostákmi. Aj sem jeden taký chodí, čo neustále tvrdí, že dlh je vlastne dar a strašne ho štve, že nikto o jeho dary nestojí, lebo nechce mať dlhy. A tak do sveta vybľakuje, akí sme sprostí, nevzdelaní, ako nám chce strašne pomôcť … akurát nevie pomôcť sám sebe. Ten jeho dar je totiž veľmi ťažký – tak ho ťahá k zemi, že tu niekedy trávi aj celé dni v snahe, aby s ním mohol niekoho obšťastniť – či skôr sa svojho daru – zbaviť. Niekedy mi pripomína istú časť našej pospolitej (a niekedy krepo sa chovajúcej) Slovače, keď prvý raz videla švédske stoly a od nadšenia žrala všetko, čo videla – ako kobylky. A potom niekde na izbe nariekala, aký je ten bachor ťažký … však som povedal, niektoré dary sa veľmi ťažko nesú.

Neviem, čo si počnem, ja neborák nevzdelaný … však si to predstavte, nikde netajím, že som nevzdelaný sprosták, a už zase jeden chlap chce, aby som mu pomohol s firmou. Toľká drzosť – to nevie, že na to má študovaných s plackou ? Asi nie, lebo tam mal tiež jedného, čo viac bral ako zarábal … a teraz to akosi nevychádza. Hja, asi nepochopil, že hromadiť dlhy môže len ten, ktorý chodí v spoločnosti, nazývajúcej dlhy darmi …a občas nenápadne pripomínajúcej, že tie dary, sú predsa len – dlhy.

Každý vládca má svojho šaša (akurát nám nie je do smiechu)

22.01.2024

Matovič a Heger mali Remišovú,Fico má Šimkovičovú Dámy majú jedno spoločné – nedostatok výbavy na pochopenie vlastnej neschopnosti.Niekto s priemerným intelektom by reagoval diplomaticky.A priznal by kritikom právo nesúhlasiť.V prípade hlupáka príde arogancia.Niečo na štýl „Čo si to dovoľujete? Viete,kto som ja ?“ Pri hlupákoch sa dobre vládne.Alebo [...]

Kandidatúra A. Danka je drzosťou najhrubšieho zrna

21.01.2024

A len potvrdzuje, že úrad prezidenta je zbytočný.Namiesto osobností máme ponuku politických pobehajov. Čo neplatí len o Dankovi.Všimol si napríklad Korčok,ako vyzerá žiadosť o vstup na územie nášho „spojenca“ USA ? Američania cestujú na Slovensko bez obmedzení, Slováci pri ceste do USA musia súhlasiť so stratou práva na ochranu osobných údajov a zdieľaním [...]

Slaboduchí politickí „znalci“ práva

17.01.2024

Jeden nevie,že so zápisom v registri trestov nesmie byť prokurátorom.A druhý sa slaboducho vykrúca z povinnosti zotrvať na mieste nehody,ktorú spôsobil. Asi je najvyšší čas zrušiť inštitúcie, ktoré im dali osvedčenie o vzdelaní. A možno aj odobrať diplomy tým,ktorí ich príkazy prijímali a vykonávali. Odňatie funkcie nie je trest.Slušné by bolo odstúpenie, ale na [...]

útulňa, Poľana

Dovolenku „za facku“ nájdete aj v malebných kútoch Slovenska. Ponúkajú romantiku i dobrodružstvo

05.03.2024 08:00

Len desať eur za noc bez ohľadu na počet ubytovaných ľudí sa mnohým môže zdať ako niečo neuveriteľné. Takáto možnosť však existuje.

Biden, Trump

Popletení kandidáti: Biden je pristarý a Trump je nebezpečný (a tiež starý)

05.03.2024 08:00

Donald Trump (77) a Joe Biden (81) sa pravidelne dostávajú do situácii, keď nie je isté, nakoľko sa už hlási ich vek, alebo či sa len pomýlili.

Čína / Filipíny / Loď / Lode /

Čínske plavidlá poškodili v Juhočínskom mori filipínsku loď a zranili 4 ľudí

05.03.2024 07:55

K incidentu údajne došlo počas misie zameranej na zásobenie filipínských jednotiek na vojenskej základni.

kandidát na prezidenta Róbert Švec

VIDEO: Predstavujeme prezidentských kandidátov 2024: Róbert Švec

05.03.2024 07:30

O post prezidenta Slovenskej republiky vo voľbách v roku 2024 sa uchádza 11 ľudí.

cudzinec

Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti,je nútený si ju opakovať.Budúcu koalíciu volili tí,ktorí dali moc do rúk šialencov a hlupákov vo voľbách 2020.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,443
Celková čítanosť: 9411661x
Priemerná čítanosť článkov: 3853x

Autor blogu