O Slovensku

A potvrdilo sa, že trojpilierový systém je napriek všetkým rečiam zaujímavý len pre poisťovne a 2% populácie. Ostatní (ako vždy) utrú naprázdno. Poisťovne si systém nastavili tak, aby zarábali všetci, okrem samotného klienta. Prekvapenie ?

Nie, nie je to prekvapenie. Dalo sa to čakať, pretože je bežným pravidlom, že vo svete financií zarábajú len banky a poisťovne. A klienti ich podnikanie výhradne financujú, ale na ziskoch sa nepodieľajú. Vlastne, pre banky a poisťovne sú klienti zaujímaví len v dvoch prípadoch – vtedy, keď svoje peniaze vkladajú, a vtedy, ak banky a poisťovne majú problémy a kričia – pomáhajte. Veru – zisky patria bankám a poisťovniam, straty sú spoločné s klientmi. Kde je teda problém ?

V systéme a finančnej gramotnosti obyvateľstva …

Koľko ľudí si prečíta zmluvné podmienky, ktoré podpisujú v bankách a poisťovniach ? Skoro nikto. Rovnako len málokto sa pýta na vnútorné podmienky poisťovní pri likvidácii poistných udalostí. A potom sú ľudia prekvapení – poisťovne zrazu krátia plnenia, alebo ich dokonca odmietajú, lebo klient … presne tak, lebo klient si neprečítal, a hlavne nepredchádzal vzniku škôd.

Klasickým príkladom sú bytové domy v správe vlastníkov, presnejšie spoločenstiev vlastníkov.

V mene nízkych platieb sa šetrí na všetkom. A tak sa napríklad pri polstoročnom bytovom dome platí do fondu prevádzky, údržby a opráv priam neuveriteľná suma – 4,50 € mesačne za každý byt. Poistenie je uzavreté tak, že celková hodnota domu s desiatimi bytmi je na úrovni 72 000 €. Podotýkam, že každý byt je tehlový, má 67 metrov štvorcových, a je v celkom dobrej lokalite. Výsledok tohoto hospodárenia ? V danom bytovom dome, o ktorom som hovoril týmito číslami, sa nevykonáva prakticky žiadna údržba, riešia sa len havarijné stavy. Zapláta sa strecha, občas sa niečo pretrie … a všetci sú spokojní a šťastní.

Ale len do chvíle, kým sa niečo nestane. Potom hľadajú vinníkov, ale nespomenú si na to, že pred nejakým časom im niekto povedal, že idú cestou do pekla. Však oni nemajú také príjmy, aby mohli platiť viac … a divia sa, ak náhodou ostanú bez strechy nad hlavou, a nevedia, prečo sa tak stalo … však to nemôže byť ich vina, to spoločenstvo malo … len nikto si nekladie otázku, čo je spoločenstvo a na akom princípe funguje.

Hurrá, dostanem 30% úrok zo vkladu …

A ľudia sa ozlomkrky vrhali do nebankoviek, požičiavali si, zakladali domy, byty … a vysmievali sa tým, ktorí boli opatrnejší a nešli do “ zaručeného “ kšeftu, aby neskôr plakali a horekovali. A žiadali tých “ sprostých „, čo neinvestovali, aby sa im teraz poskladali na škody a straty. A prečo ? Však včera sa smiali, dnes teda môžu tancovať, nie ?

Sused prišiel o tri milióny korún. Zamračený chodil po ulici, a každému, kto bol ochotný počúvať, neustále opakoval, že štát (teda my všetci) je povinný nahradiť škody, ktoré on utrpel – lebo bol chamtivý. Nie, on nebol chamtivý … on bol investor, a prišiel o svoju investíciu. A padla otázka – zarobil si niečo ? Hej, na začiatku som zarobil. A s kým si sa rozdelil ? Zarazene na mňa pozrel a povedal – prečo som sa mal deliť o zisk, však som investoval svoje peniaze … veru, boli to tvoje peniaze, tvoja investícia, tvoj zisk, ale aj tvoje riziko … pre istotu som sa zasmial zase ja. Nie, nie … štát musí … nedal si povedať.

Švajčiarske dôchodky nebudú …je to rovnaká sprostosť, ako oficiálna priemerná slovenská mzda …

Vo všetkom platí staré a známe – z lajna bič neupletieš. A rovnako platí, že aj ja zjem dve grilované kurence, a Jano nezje ani jedno – štatisticky sme síce mohli mať v priemere každý jedno kura, ale Jano padá hladom.

Riešenie ?

Zodpovednosť, zodpovednosť a ešte raz – zodpovednosť. Čím viac ľudí sa delí o spoločný koláč, tým menej každému ostane. Hlavne vtedy, ak najviac koláča zjedia tí, čo nič nepriniesli, a najmenej tí, čo ho piekli. Taký systém nebude fungovať nikdy. A rozhodne nebude fungovať v prospech tých, čo ho platia.

Pravda je taká, že čím viac poisťovní, tým viac výdavkov a o to menšie výnosy pre klientov. Peniaze sa rozpúšťajú v nákladoch na chod poisťovní. A pamätajte – ak niekto tvrdí, že štát nie je schopný efektívne spravovať svoj majetok, či financie obyvateľstva, v skutočnosti to znamená, že

Zamestnanec štátu nechce spravovať štátny majetok, lebo by musel niesť zodpovednosť a nemohol by kradnúť !!! Však je to také pohodlné – zobrať tisíce eur za pár dní v parlamentnej stoličke, bez zodpovednosti a stresu … nie ?