O Slovensku

Ak na konci II. svetovej vojny hovorili generáli o konci konfliktu, a obrovskej úľave, ešte nevedeli, že robia účet – bez krčmára. Vojna je totiž najlepší obchod, a zároveň najúčinnejší prostriedok, ako niekoho donútiť, aby robil to – čo nechce. A zďaleka nejde – o mier. Svet riadia bankári, ktorým slúžia volení funkcionári, nominanti politických strán. Stále platí, že ak chceš potopiť politickú kariéru, siahni na záujmy – banky.

Najsilnejším kultom dneška, je kult vojny. Môžete si byť stopercentne istí, že ak začne vrcholný politik hovoriť o slobode, mieri a demokracii, začne sa niekde vo svete – vojna. Začnú padať bomby, umierať ľudia … začne pravé a nefalšované utrpenie, všetko v mene najľudskejších princípov a najhumánnejších úmyslov. Zapnete televízne spravodajstvo, a doslova vás zaplaví lavína splaškov – z úst politikov. Až sa človek čuduje, ako je to možné, že on v prípade potreby chodí na toaletu a umiestňuje na misu svoj – zadok. No, niekomu zo zadku, inému z úst … dalo by sa povedať. Ale – mali by sme sa zamyslieť. Veľmi vážne … pretože dnes nie je pravdou to, čo je zjavné a nevyvrátiteľné … práve naopak, dnes sa vydáva za pravdu to, čo povie politik a opakujú médiá. A nikoho nezaujíma, či to naozaj pravda je … však to povedal On. (ako často argumentuje jeden miestny demagóg, ktorý ešte stále nepochopil, že oko nie je zadok – vidí)

Ten je dobrý … a ten zase zlý. Kto to určuje ? Mali by to určovať skutky a ich následky, ale doba sa tak zvrhla, že dnes to určujú servilné médiá na pokyn politikov. Ak médiá tvrdia, že Irak podporuje al Kaidu, vlastní zbrane hromadného ničenia a má podiel na páde WTC – verejnosť tomu verí bez toho, aby sa zamyslela, žiadala dôkazy a v prípade potreby – zodpovednosť.

Svet je dnes javiskom pre veľkú frašku. Demokracia je pokrútenou absurdnosťou, v ktorej vôbec nerozhoduje vôľa väčšiny, a vôbec nejde o záujmy národa. V tejto absurdnej komédii už dávno neplatí, že národ si volí svojich zástupcov, aby vykonávali jeho vôľu, a konali v jeho záujme … a pre jeho prospech. Naopak – národ si volí svojich zástupcov z toho, čo mu sami ponúknu, aby plnil – ich vôľu a naplňoval ich záujmy. Alebo záujmy ľudí, stojacich v pozadí. A dokonca si za túto frašku ešte národ aj platí.

Vojna sa nikdy nedá vyhrať … dokonca ani vtedy, ak vedie napríklad k rozšíreniu územia štátu, či získaniu nejakého prospechu. Každá vojna je vopred prehratá pre obe strany konfliktu. A zďaleka nejde len o obete … málokto si uvedomuje, že vojnou mu pribúdajú nepriatelia, a zvyšuje sa predpoklad, že jedného dňa mu oplatia jeho “ láskavosť “ – napríklad humanitárne bombardovanie, a do nejakej kaviarne v strede mesta vbehne “ terorista “ obalený výbušninami a v mene “ fanatizmu “ spôsobí skazu a utrpenie. Ale – boli teroristami aj partizáni, bojujúci proti fašistom ? V optike dnešných meradiel – áno, boli. Kde sme to zašli v tomto absurdnom divadle, kde na základe tvrdenia médií pokladáme za prijateľné, že niekto zvrhne na civilné ciele bomby z bezpilotných lietadiel, a pokladá sa to za nástroj boja v mene demokracie a slobody, ale odplata zo strany postihnutých je pokladaná za akt – terorizmu ? Tak veľmi sme osprosteli ?

Médiá tvrdili, že počas vojny v Iraku (z dôvodu WTC) sa agresori, teda americká armáda a spojenci zameriavali na vojenské ciele. Prečo je teda výsledok taký, že vyše 90% obetí je z radov civilistov ? Médiá tvrdili, že aj počas konfliktu v Afganistane sa agresori (teda americká armáda a spojenci) zameriavajú na tábory teroristov, a hnutia Taliban. Prečo je teda skoro 92% obetí z radov civilistov ? Médiá tvrdia, že ide o nastolenie mieru a slobody … guľkou do hlavy ? Alebo bombou na obytnú štvrť ? Médiá tvrdili, že počas bombardovania Srbska silami NATO sa agresori zameriavali na vojenské objekty. Prečo boli teda zničené nemocnice, hotely, školy či obytné štvrte ?

Kto si pamätá na Slovensku podvod s názvom “ Zachráňte Markízu “ veľmi dobre vie, že médiám sa veriť nedá. Už vtedy sa jasne ukázalo, že aj na Slovensku sa médiá ochotne prepožičajú na akýkoľvek cieľ. Mimochodom, pamätáte si na reklamu, ktorá upozorňovala na “ Zisk z rozumu “ ? A teda propagovala nebankový subjekt ? Aj vtedy sa ukázalo pokrytectvo mediálnych magnátov, ktorí na jednej strane neochvejne podporovali snahu poškodených o odškodnenie zo strany štátu, ale na strane druhej pokojne profitovali z peňazí, o ktoré poškodení prišli. Prečo im vtedy neponúkli vrátenie peňazí, ktorými boli platené honosné reklamy ? Asi preto, že peniaze – nesmrdia.

Dnes médiá tlieskajú Bruselom a Washingtonom vyprovokovanej občianskej vojne na Ukrajine. Organizujú diskusné okrúhle stoly s cigánskou férovkou, kde proti oponentovi ukrajinského prevratu sedia dvaja-traja protivníci, niekedy aj viacerí … alebo tam vôbec kritika politiky Bruselu nepozvú. Informácie sa dôsledne filtrujú, aby verejnosť nemala šancu poznať pravdu. Úplnou fraškou je, ak najdôveryhodnejšie informácie pochádzajú od žurnalistov v radoch agresora … bolo tomu tak v Iraku, neskôr aj Afganistane. Veľké náreky nad občasnými obeťami v radoch agresorov striedala absolútna ľahostajnosť nad obeťami z radov civilistov, lebo tí nezaujímali nikoho. Nikoho z tých, čo na začiatku vojny proti terorizmu kričali o slobode a demokracii.

Budeme bojovať dovtedy, kým nepošleme svetový terorizmus do minulosti, povedal tesne po páde WTC G.Bush ml. Verejnosť však nepochopila pravý zmysel odkazu – teroristami sú tí, čo sa vzpierajú politike a záujmom Bieleho domu. Zmysel odkazu vojnového zločinca by sa voľne dal preložiť aj takto – budeme bojovať dovtedy, kým nepochopíte, že len my máme právo rozhodovať o vašich osudoch, a len my máme právo určiť mieru slobody, ktorá vám bude – pridelená.

Prečo nesmel Janukovyč zasiahnuť proti vrahom a banditom na Majdane, ale na druhej strane bolo možné pri pokojných demonštráciách na americkej pôde zasiahnuť brutálnou silou, či dokonca vyhlásiť výnimočný stav na mieste občianskeho odporu … a použiť všetky možné prostriedky ?

Budem voľne interpretovať slová istého amerického senátora z čias vietnamskej vojny – vážené dámy, vážení páni … náš spôsob vlády a politiky sa vymkol kontrole. Vy hovoríte, že prezident má právo určiť smer našej domácej a zahraničnej politiky, lebo je múdry a má všetky dostupné informácie. Ja hovorím, že americký ľud je dostatočne vzdelaný a múdry, aby vedel rozoznať svoje potreby a prezident je v zmysle americkej Ústavy povinný vykonávať vôľu svojho národa.

Odpoveďou na apel senátora bol smiech prítomných a otázka, či nie je naivný. Prečo by mal pospolitý ľud hovoriť do americkej politiky ? Na odpoveď senátora, že dôvodom je platná americká Ústava, bol odpoveďou opäť smiech a konštatovanie – nie všetko, čo je v Ústave písané, je aj dobré …

Kto rozhoduje o tom, čo je dobré ? Lyndon Johnson povedal, že hlavnou prioritou jeho politiky je svetový mier. Pár dní po svojich slovách poslal vojakov do Vietnamu, aby zabíjali a vraždili v mene záujmov … koho ? Ronald Reagan povedal, že každý národ má právo na sebaurčenie, a život podľa svojich predstáv. Pár dní po svojich slovách poslal komandá na Grenadu.

Prišli sme, aby sme zabránili kontrarevolúcii vo vašej krajine … zaznelo v Maďarsku 1956, či Československu 1968. A história sa opäť opakovala – za krviprelievaním a násilím bola úzka skupina ľudí, ktorá sa bála – o moc. Na národ všetci kašlali … a tí, ktorí si na národ spomenuli, skočili ako kapitán Zinoviev. Odmietol vydať pokyn na streľbu do demonštrantov, a v bleskovom procese bol odsúdený na smrť, a popravený … a nebol jediný. Ako vyzeral bleskový proces ? Neznámy major vydal príkaz na popravu … sám bol žalobcom, sudcom i katom.

Sľúbili sme si lásku, pravdu vravieť len …

Prečo ustupujeme pred nenávisťou a klaniame sa lži ? Čo chceme nechať našim deťom ? Kontinent v područí bohatých neandertálcov ? Otroctvo ? Biedu a utrpenie ?

Alebo návrat do doby kamennej … k pazúriku a kyjaku ?