O Slovensku

Vlastný názor je zbraňou apokalypsy pre súčasný systém

Skúsme sa zamyslieť – komu sa vládne ťažšie, a kto nesie na bedrách viac zodpovednosti – diktatúra, alebo demokracia ? Budete prekvapení, ale oveľa ťažšie sa vládne diktátorovi, než demokratovi. Prečo ?

Neexistuje armáda, ktorá by udržala diktátora pri moci, ak sa národ vzbúri

Demokracia je divadelná hra na veľkom javisku, kde diváci nevidia za oponu. Stručne povedané, len blázon by veril, že herci z akejkoľvek hry sa nenávidia v živote tak, ako práve na javisku, kde im to prikazuje scenár hry. A presne o tom je aj systém demokracie. Hra na dobro, zlo, zradu či lásku. Šablóny sú nastavené, akurát sa mení obsadenie v jednotlivých úlohách, čo má vytvoriť dojem pestrosti a odpútať pozornosť diváka od podstaty problému.

Demokracia bola kedysi odkopnutá filozofmi na smetisko dejín preto, že je vládou chaosu

A chaos najviac vyhovuje zlodejom, klamárom a špekulantom. Vždy sa dá na niekoho vyhovoriť, vždy sa dá ukryť pred následkami vlastných skutkov. O tom je vláda demokracie. Preto sa demokrati najviac boja názoru ľudí, ktorým vládnu. A preto otáčajú pozornosť na diktátorov, ktorí údajne používajú nedemokratické metódy na udržanie moci. Lenže … aký je vlastne rozdiel medzi tým, ak diktátor odstráni oponenta, a demokrat použije na presadenie svojho cieľa humanitárne bombardovanie ? Rozdiel je v počte obetí, a tam začínajú demokrati nebezpečne konkurovať, ba dokonca predbiehať diktátorov. Vec sa má totiž tak, že diktátor likviduje oponentov vo vlastnej krajine, a okolie ho veľmi nezaujíma. Avšak demokrati začali najmä v poslednom desaťročí plošne likvidovať všetko – teda aj opozíciu v krajinách, ktoré nepoznajú, sú nezávislé a mnohé ani nevedia ukázať na mape sveta.

Diktátor musí mať poriadok, aby vedel vládnuť krajine. Demokrat potrebuje chaos, aby mohol zarábať, držať moc a rozširovať majetok, ale nikto nevedel presne zistiť, kde išiel demokrat podľa zákona, a kde ho už prekročil. V chaose sa špina najlepšie stratí …

Nástroje demokracie – platení diskutéri a provokatéri na likvidáciu neprijateľných názorov

Už aj najsprostejší diktátori pochopili, že fyzická likvidácia oponenta je posledné riešenie, vhodné skôr do ťažkého stredoveku. Smrťou oponenta sa totiž oveľa viac stratí, než sa získa. Obvykle sa stane z oponenta martýr … pritom pri pohľade pod povrch veci sa neskôr často zistí, že oponent bol jednoducho primitív s neukojiteľnou túžbou ísť proti akémukoľvek poriadku, zriadeniu, často závislý na alkohole, drogách a podobne. Alebo sa zistí, že na systéme vadila oponentovi najviac – poctivá práca, pretože tej schopný nebol, a systém mu neumožňoval prísť k majetku a moci pohodlnou cestou prázdnych rečí. Napokon … koľkí na tom zbohatli od roku 1990 ? Skúste si spomenúť.

Riadený odstrel oponentov sa nosí len medzi úplnými primitívmi – napríklad sa v ňom vyžíva istý nositeľ ceny za mier, pôvodom z Kene

Takže … ako zastaviť oponenta, ako zamedziť, aby sa ľudia zamysleli nad jeho názorom ? Zakázať písať ? No, tento postup skúsili nepriamou cestou demokrati v SME. Nielenže sa zosmiešnili, ale navyše ukázali veľmi jasne a presne, za koho kopú, a hlavne – ako chápu význam slova demokracia. Proste – demokrat je len ten, kto má rovnaký názor, ako oni. V jednom však mali pravdu – diskusia a obsah blogov sa naozaj skvalitnili, dokonale totiž súladia s ideovou líniou denníka. Názory sú dokonale sterilné, oponenti minulosť. Ale výsledok – nezodpovedá cieľom. Takže – zákazom publikovania cesta nevedie.

Vytvoriť zákony a na ich základe autorov neprijateľného obsahu uväzniť ? Svojho času to skúšali aj komunisti, a výsledkom bolo, že vyrobili mučeníkov z príživníkov a poloidiotov. Takže – ani týmto smerom cesta nevedie. Tak, čo teda vlastne robiť ? Ako sa udržať pri moci bez rizika zodpovednosti ?

Zosmiešniť, odviesť pozornosť, vyprovokovať a následne na základe akéhosi pravidla slušnosti na čas blokovať

No, to je cesta. Treba na to akurát primerane hrubú kožu. Či skôr hlupáka, ktorý za peniaze urobí absolútne všetko. Najideálnejšími kandidátmi sú práve tí, ktorí pozostali z minulej éry – a dnes sa nevedia uživiť, pretože v dobe minulej žili zo svojho postavenia, postavenia rodičov a podobne. Dnes poväčšine živoria, často sú závislí na vlastných príbuzných, alebo holdujú alkoholu a spomínajú na časy, kedy bolo tak fajn, že mali všetko a – nemuseli nič. A nenávidia – nenávidia bývalý systém. Nie však preto, čím sa v nejednej oblasti prejavila jeho absurdnosť, bezohľadnosť, krvilačnosť … nie, týmto ľuďom nevadia ani obete bývalého systému, lebo tie sú pre nich len štatistikou, ktorú podľa potreby využívajú – pre svojho nového pána. Pre splnenie novej úlohy … úlohy platenej prostitútky nového systému a nových pánov.

A tak sa na objednávku zapoja do nebezpečných diskusií … odvádzajú pozornosť, provokujú, alebo dookola opakujú jedno a to isté. Našiel som diskutéra, ktorý pri jednej téme dokázal rovnakú reakciu opakovať tridsaťkrát … a verím, že ak by som hľadal viac, číslo by bolo oveľa väčšie. Pritom vôbec nesúvisela s témou príspevku v blogu.

Mnohí diktátori boli vyslovene nevzdelaní primitívi, ktorí všetko riešili hrubou silou. Napriek tomu som nevedel nájsť nejakého, ktorý by platil idiota, upozorňujúceho na to, že je – diktátor

Ktosi kedysi povedal, že zaujímavým sprievodným znakom väčšiny diktatúr je nízka kriminalita. Naopak – v prípade demokracií kriminalita prudko rastie, a na ochranu nepomáhajú ani niekoľkonásobne väčšie počty pracovníkov polície a rôznych bezpečnostných agentúr. Prečo ? Čím to je ? Niekto iný povedal, že zločiny sa za socializmu tajili. Asi nevedel, čo má povedať … vec sa má trochu inak. Ak pobehovalo dieťa po ulici v čase školského vyučovania, vždy sa našiel niekto, kto sa pýtal – prečo nie si v škole ? Ak pobehoval v pracovnej dobe po ulici dospelý jedinec, vždy sa našiel niekto, kto sa pýtal – prečo ? Niekto to pokladal za obmedzovanie slobody …a niekto za nástroj, ovplyvňujúci verejný poriadok.

Na veci sa dá pozerať rôzne – ak sa niekto nepoflakuje po ulici, ale je v zamestnaní (nech je akokoľvek jeho práca absurdná), nemôže vymýšľať hlúposti, a obmedzí sa napríklad možnosť, že z nudy (či nedostatku prostriedkov) – tresne nejakú babku alebo dedka po hlave palicou, a vezme im pár drobných. Priamym následkom poriadku nie je len nižšia kriminalita, ale aj zníženie iných výdavkov – napríklad na vyplácanie (absurdných) sociálnych dávok rôznym peciválom, či preplnené väznice.

Mimochodom – množstvo ľudí, ktorí sa po roku 1989 transformovali na disidentov a demokratov, teda odporcov bývalého režimu, som poznal ako notorických poflakovačov po rôznych krčmách … a obdivovateľov obchodu so vzduchom, autorov rôznych absurdných teórií a podobne

Problém je, že demokracii poriadok a zákonnosť nesvedčia. Jej podstatou je myšlienka – zaplať dane, poplatky a staraj sa sám o seba. Proste – neotravuj. Nemáš prácu ? Tak podnikaj, radia platení blbci na diskusných fórach. Rada vyšitá ako z Manuálu idiota pre neriešiteľné situácie. Pretože – všetci podnikať nemôžu. Niektorí nemajú peniaze, iní schopnosti, ďalší miesto na trhu. Podľa blbcov je to ich vina – len škoda, že blbci sa nezamyslia nad sebou, prečo sa musia živiť šírením – blbostí. Systém má byť totiž pre všetkých – zdravých i chorých, múdrych i hlúpych, schopných i neschopných, bohatých i chudobných. Ak nie je – je to zlý systém. Z rovnakého košíka pochádza aj rada – sťahujte sa za prácou. A prečo ? Však ľudia si platia dane práve preto, aby za ne dostávali protihodnotu – nie však vo forme prázdnych rečí politikov, či rád blbcov v diskusiách.

Demokrat je na vrchole blaha, ak môže využívať nástroje diktatúry … naopak, je vrcholne pobúrený, ak si niekto dovolí myslieť – nezávisle a v rozpore s jeho potrebami

Už koncom 80. rokov sa vedelo, že zadĺženosť krajín južnej Európy je taká vysoká, že splatenie dlhov je nemožné. V problémoch plávali nielen Portugalsko, Španielsko, Grécko, Taliansko, Cyprus či iné krajiny … problémy mali aj krajiny ako Nemecko a Francúzsko, pretože bohatstvo týchto krajín stálo na neexistujúcich aktívach. Vlastnili záľahy bezcenných štátnych dlhopisov, ktoré nakúpili za spreneverené peniaze obyvateľov vlastných krajín. Preto vzniklo euro … preto potrebovali krajiny strednej a východnej Európy. Zodpovednú politiku totiž viedli prakticky len krajiny severnej Európy, a vzhľadom na svoje postavenie aj Veľká Británia. A opakovanie krízy z 30. rokov 20. storočia bolo hrozbou …

Euro nebolo nikdy plánované ako silná mena. Bolo a je len nástrojom na spoločné splatenie dlhov a zlých investícií, ktoré by inak nebolo možné. Základom bolo porušenie pravidiel, aby mohli byť prijatí aj dlžníci. Bez nich nemalo euro žiadny zmysel.

Hurá, máme otvorené hranice a zrušili sa obmedzenia

Hm, a prečo máte na byte vchodové dvere ? Prečo ich zamykáte ? Prečo dávate na svoje domy kamery a zabezpečovacie zariadenia ? Prečo voláte v uliciach miest po kamerových systémoch a väčšom počte policajtov ? Kde je váš obdiv k demokracii a slobode ?

Sloboda je stav mysle. A slobodný nie je nikto, ak slobodu hodnotí podľa obsahu peňaženky.

Hovorí sa, že v Saudskej Arábii je pravdepodobne najtvrdšia diktatúra na svete. Sused tam kedysi pracoval, a neraz povie – keď idem v noci po našich uliciach, plne chápem výhody diktatúry. Naše ulice sú prázdne, a kde-tu niekto sa rýchlo snaží zmiznúť do bezpečia domova. Tam som sa nikdy nebál ísť po ulici …

Mimochodom, saudská diktatúra je jediná, ktorú demokrati tolerujú. Prečo asi ?

Ku šťastiu nepotrebujete paláce a luxusné jachty, či autá. Stačí slušne zaplatená práca a možnosť v pokoji vychovávať svoje deti. Kto to nechápe, je mi ho ľúto.