O Slovensku

Výsledky volieb sú nemilosrdné – pravica nikdy nedokázala vyhrať voľby, a pokiaľ vládla, tak vždy len zásluhou intríg

Nesúhlasím s tým, akým spôsobom vedie túto krajinu R. Fico a jeho strana SMER-SD. Ale rešpektujem fakt, že nielen vyhral voľby, ale dokonca ich vyhral spôsobom, ktorý mu umožnil zostaviť jednofarebnú vládu – teda bez koaličných partnerov. Zostavenie vlády bez víťaza volieb som totiž vždy pokladal za podvod na voličoch, a tento postoj nikdy nezmením. Navyše, minulosť Slovenska jasne ukázala, že vlády intrigánov neboli o nič lepšie, ako tie ostatné – akurát sa vždy vyznačovali väčšími špinavosťami, a bezcharakternosťami pri boji o moc, majetky a spoločenské postavenie.

Prečo dokázal R. Fico zostaviť vládu bez koaličných partnerov 

Odpoveď je jednoduchá – prinútil voličov, ktorí sa neraz sklamali v praktikách pravice, aby dali hlas strane, ktorú v podstate neraz ani nechceli voliť. Videli totiž, kam vedú rôzne zlepence, a aké následky to má na celý národ. Napokon – nič o tom lepšie nesvedčí, ako súčasná tragédia dôchodkového systému, a nezmyslu trojpilierového systému.

Výsledky volieb sa dajú vidieť tak, že dve tretiny voličov odmietajú vládu R. Fica. Ale dajú sa vidieť aj inak – sotva tretina voličov má jasnú predstavu, koho chce na čele krajiny, a ostatní len skúšajú, čo bude pre nich lepšie. Vždy je to otázka uhla pohľadu na dianie v spoločnosti. Pravica nemá šancu na úspech nielen dnes, ale ani v najbližších rokoch. Nevie ponúknuť nielen program, ale ani dôveryhodných ľudí. A rovnako sa nevie dostatočne jasne dištancovať od ľudí, ktorí v jej tričku denno-denne klamali a okrádali národ, a dokonca ho predávali rôznym privandrovalcom., podvodníkom a špekulantom. Navyše, všetci chcú vládnuť, ale nikto niesť zodpovednosť za osudy tejto krajiny a národa – takže stačí aj malá škriepka, a okamžite opúšťajú strany, zakladajú nové a špinia do hniezda, z ktorého vyšli.

Nie, SMER-SD nie je ľavicovou stranou, a sotva ňou niekedy bol, nech už jeho predstavitelia hovoria čokoľvek. Ale nikto nemôže poprieť, že za úspechom tejto strany stojí jasný plán, a dlhodobá práca na dosiahnutí úspechu. R. Fico pohltil prakticky všetky ľavicové strany, nakoniec zlikvidoval aj HZDS, a teda urobil to – čo druhí len sľubovali.

Firma, ktorá má veľa pánov a žiadnych robotníkov, nemôže prosperovať

A treba priznať, že pravicové strany sú preplnené pánmi. Pracovať ? Nemá kto. Všetci chcú rozkazovať. To je podstata neúspechu pravice na Slovensku. Nikoho nezaujíma spoločný úspech, každého zaujíma len jeho vlastný prospech. Nečudo, že dnes máme vyše stovky politických strán, pričom mnohé poznajú len tí, čo ich založili.

Ak sa pozrieme na dnešný stav našej krajiny, je postihnutá vážnou chorobou. Živíme poldruha stovky darmožráčov v parlamente, ktorých kvalita práce je prakticky nulová, o zodpovednosti nehovoriac. Za roky samostatnosti sa zmohli len na množstvo absurdných zákonov, ktoré musia novelizovať stovkami či tisíckami právnych úprav, a nakoniec je aj tak výsledok – žalostný. Mnohí z nich sedia naraz vo viacerých funkciách, pritom nie sú schopní vykonávať ani jednu poriadne, zodpovedne a prínosne pre voličov. V podstate ryžujú peniaze, a bezočivo tvrdia, že je všetko v poriadku. Nie je … a ani nebude.

Môžeme totiž logicky predpokladať, že pre výkon každej funkcie je potrebné stráviť pri plnení povinností z nej vyplývajúcich bežný pracovný čas, teda obligátnych osem hodín denne. Ak sú miesta výkonu funkcií vzdialené od seba stovky kilometrov, je úplne jasné, že ide o nezmysel

A tento nezmysel si chránia všetci v politických stranách bez rozdielu.

A tak opakujem z úvodu – nesúhlasím, ale rešpektujem. Navyše, v tento volebný systém neverím, a keďže obyvatelia krajiny ho vo väčšine prípadov svojím mlčaním legitimizujú, nepredpokladám skorú zmenu. Je potom úplne jedno, kto je pri moci, lebo prínosom pre národ to nikdy nie je. Všetkých politikov bez rozdielu zaujímajú nielen vlastné záujmy, ale aj priam bažia po servilnom potľapkaní zo strany Bruselu – absurdnej figúrky a radnice modernej potemkinovej dediny, kde slovo chlapa neznamená absolútne nič.

Nemám najmenšej potuchy, čo prechádzalo hlavou V. Havlovi, keď podpisoval kontroverznú amnestiu po nástupe do funkcie prezidenta – či chcel urobiť gesto, alebo naozaj veril tomu, čo hlásal

Isté však je, že odvtedy sme sa dopracovali do absurdného systému, kde máme väznice preplnené zlodejmi paradajok a hlupákmi, ktorí neplatia výživné … no na druhej strane máme vo verejnom živote ľudí, ktorí spôsobili štátu a teda národu miliardové škody, a vzájomne si osvedčujú bezúhonnosť … napríklad poukazovaním na kolektívne rozhodnutia vlády, a teda neprípustnosť trestného konania z dôvodu neprípustnosti – kolektívnej viny. Zlatou fanfárou tejto komédie je fakt, že na hromadné prepustenie bezvýznamných kriminálnikov potrebujete v tejto krajine kontrasignované rozhodnutie o amnestii, ale skutoční vagabundi sa amnestujú – vzájomne a podľa potreby kedykoľvek.

Pokiaľ toto platí, nie je podstatné – kto vládne