O Slovensku

Nie, neraz už veľa nechýba k návratu stredovekých praktík. Dostávame sa do absurdnej situácie, kde je množstvo ľudí tak dokonale zmanipulovaných oficiálnou propagandou, že nielen nevidia pravdu, ale dokonca ju odmietajú vidieť. Dostávame sa do situácie, že odmietajú premýšľať a dokonca svojím prejavom podporujú opätovné zavedenie pravidla

Každý je vinný, ak svoju vinu nedokáže

Presne toho pravidla, ktoré bolo tak často vytýkané predstaviteľom komunistického režimu. Nie, tento vývoj vôbec nezačal Ukrajinou. Začal oveľa skôr.

Ak sa pozrieme len na posledné štvrťstoročie, možno by si mali ľudia uvedomiť, že niečo sa hovorí a iné sa robí … a tak napríklad americké vitajte bolo sprevádzané iným slovom – ukážte … stručne povedané, boli sme vítaní, ak sme podpisovali zjavne nevýhodné dohody (napríklad o riešení rôznych druhov sporov, vzniknutých na slovenskom území, podľa amerických či iných právnych noriem a pred inou, než slovenskou spravodlivosťou) … ale naopak, ak naši ľudia mali záujem o spoznanie krajiny nášho “ veľkého spojenca „, museli dokazovať svoju nevinu, aby tam mohli vycestovať – najprv víza, a ostatné poznáte …

Vstupom do únie sme podľa slovutných idiotov vstúpili do Európy. Zámerne som označil týchto ľudí ako duševne chorých, pretože pohľad na mapu jasne hovorí, že slovenský národ je na európskom kontinente stáročia, a teda nemusel nikde vstupovať. A opäť sme sa zmierili s diktátom, nie veľmi odlišným od toho v roku 1938 – od nás sa čakalo plné otvorenie svetu, ale ostatné krajiny si prijali rôzne obmedzenia, aby sa pred nami (a naším možným vpádom) čo najdlhšie uchránili – napríklad povestné výnimky na trhu práce.

Pokloňte sa Pánovi, jeho ctený zadok Vás očakáva

Možno vás to urazí, ale pravda nie je často príjemná. Klaniame sa na všetky strany, a myslíme si, že tak to má byť. Denne zisťujeme, že naši údajní spojenci nás nemajú za nič. Veselo prikazujú, jednajú v našom mene, spôsobujú nám svojou politikou škody a ak sa náhodou vzoprieme, že máme iný názor, ozvú sa mediálne podporovaní nevzdelanci a názoroví bezdomovci (napríklad M. Schulz) a ostro útočia slovami – vraj, čo si to o sebe myslíme ? Vraj jednou rukou priehrštiami berieme, ale ak máme dať, obe ruky schováme za chrbát.

Omyl … nielen Nemecko, ale všetky krajiny, ktoré často berú do úst slová ako sloboda, humanita, solidarita a podobné, nikdy nekonajú v súlade s vlastnými výrokmi – a všetko prejavujú len vtedy, ak sa im to dvojnásobne vráti. Ak by to bolo inak, neboli by na svete miesta, kde hladujú celé národy.

Sme nesvojprávni ?

Nie sme, ale niekto sa snaží, aby sme boli. Súčasnou tradíciou je vyniesť rozsudok skôr, než sa veci vyšetria, pozbierajú dôkazy a všetko vyhodnotí. A tak presne vieme, kto je vinný za zostrel civilného lietadla nad Ukrajinou, ale dodnes sme nevideli jediný dôkaz, ktorý by túto teóriu podporil. Presne vieme, kto prejavil svoje imperiálne chúťky na Ukrajine, ale dodnes sme nevideli dôkaz, že by to tak bolo naozaj – a čo je na tom najlepšie, na údajného vinníka prstom ukazujú tí, ktorí sa priznali verejne a bez štipky hanby k tomu, že dlhodobo pracovali a financovali to, z čoho iného obviňujú. Zlodej kričí … chyťte zlodeja

Aj hlúposť je dar boží

Len je to veľmi drahý dar. Skúste nájsť na svete banku, ktorá vám dá pôžičku bez toho, aby zarobila … vlastne, dnes už banky fungujú tak, že ich klienti im platia za tú česť, že môžu ich peniaze využívať a zarábať na nich. Svet sa proste otočil hore nohami … vložíte do banky, a nezarobíte ani na infláciu. Požičiate si … a zoderú vás z kože.

Pred rokmi komentovali v diskusnej relácii o vývoji finančného sveta. Diskusia sa otočila aj na vývoj v oblasti nehnuteľností, a jeden z účastníkov povedal pamätné slová

Predstava Slovákov, že každý by mal mať vlastný byt či dom, je absurdná. Vo svete je úplne bežné, že ľudia nehnuteľnosti nevlastnia, ale si ich prenajímajú. Je to aj výhodné …

Súhlasím, je to výhodné … len pre koho ? Ak na túto otázku nepoznáte odpoveď, skúste sa pozrieť na praktiky zamestnávateľov – nepáči sa ti ? Môžeš ísť, a na tvoje miesto čakajú zástupy iných … kto to najčastejšie hovorí ? Kto sa tým najčastejšie riadi ? Skúste si teda predstaviť, ako by to vyzeralo u prenajímateľov. Presne rovnako … ak nie aj horšie.

Prečo to finančníci obhajujú ? Práca a bývanie sú výborné nástroje na vydieranie ľudí. Dnes sa už názor nepotiera obuškom, ale ohrozením základných životných istôt a potrieb. Štát už dávno nechráni tých, čo platia dane … naopak, často chráni privilegovaných vagabundov. V honbe za mocou potom padajú absurdné sľuby – napríklad o odškodnení klientov nebankoviek z vrecka celého národa. Prečo ? Keby boli zarobili na svojich “ investíciách „, tiež by sa delili s celým národom ? Zvonili by pri dverách a každému strčili do ruky stovku – tu máš, zarobil som, raduj sa aj ty  …. ?

Je to zaujímavé, ale ľudia, ktorí absurdnú myšlienku o odškodnení klientov nebankoviek ostro a jendoznačne odmietli, na druhej strane rovnako podporovali inú absurdnú myšlienku – euroval. Čo je v podstate presne to isté, ako spomínené odškodnenie.

Šialené nákupy nezmyslov za peniaze daňových poplatníkov

Kvalita za primeranú cenu … žiaľ, dnes platí skôr niečo iné – nepozeraj na to, aké je to kvalitné, ale pýtaj sa – kto to predáva. A tak sa špekuluje o prenájme stíhačiek … či skôr lietajúcich rakiev. Alebo o kúpe skladového šrotu s vrtuľami … teda amerických bojových vrtuľníkov. Pritom máme desaťtisíce ľudí, čo už trú biedu … a státisíce iných, čo sa jej tesne vyhýbajú.

Len aby sme v hanbe neostali … a tak prikývneme na hocijaký nezmysel, alebo dokonca mlčíme. Páni … v Afganistane sa bijú, choďte sa biť aj vy … a my sa nepýtame, neskúmame, prečo sa bijú … ale ideme, lebo to Pán povedal, že máme ísť. Pán povedal, že je to správne … a čo tam po tom, že je to klamár, násilník a vagabund … je to predsa Pán, nie ?

Tož Juzek, nakúp si veľa hajzel papíra, budeš ho potrebovať … šampóny a uteráky též … by ti gebuľa nesmrdela