O Slovensku

Nič nie je zábavnejšie, ako účasť na zhromaždení vlastníkov bytov, a sledovanie názorov niektorých ľudí, ktorým zjavne nehovoria zákony a predpisy absolútne nič, respektíve – nejakým zvláštnym spôsobom deklarujú, že ich vôľa je viac, než akákoľvek právna, či technická norma.

Ináč, aj príchod nových vlastníkov na zhromaždenie bol zaujímavý.  Hoci vlastnia byt v predmetnom dome už bezmála plodruha roka, dodnes si nenašli čas, aby predložili doklad o jeho nadobudnutí a uzatvorili zmluvu o spoločenstve. Rovnako si nikdy nenašli čas na to, aby upratali podľa rozpisu spoločné priestory, v zime odpratali tú trošku snehu, čo napadla, či v lete pokosili príslušnú časť pozemku. Prvú schôdzu, ktorá sa konala po ich získaní bytu, jednoducho ignorovali, druhú ráčili navštíviť hodinu po začiatku, a hodiť vedierko špiny na orgány spoločenstva, ktoré vraj zámerne začali skôr, ako bolo údajne napísané … a keď boli požiadaní, aby predložili oznámenie, ktoré bolo zaslané poštou … mlčali.

Na tej poslednej schôdzi sme sa od nich dozvedeli zaujímavé veci. Napríklad to, že hoci si nesplnili ani základnú povinnosť,a nevykonali kroky, potrebné k uzatvoreniu zmluvy so spoločenstvom, majú právo na nahliadanie do všetkých dokladov spoločenstva … hoci, a na to ich viackrát upozornil aj prítomný sused právnik, keďže nepreukázali svoj vlastnícky vzťah, je ich právo dosť ťažko uplatniteľné. V poriadku … konštatovali, tak teda donesieme potrebné doklady k zmluve, ale priamo vám oznamujeme – upratovať spoločné priestory nebudeme, lebo suseda má mačku … starať sa o prístupový chodník a priľahlý trávnik nebudeme tiež, lebo to nie je náš majetok … na nesmelú poznámku suseda, že ten cudzí chodník a trávnik pravidelne užívajú, a vôbec im nevadí, že patrí niekomu inému, ráčili noví majitelia odpovedať – no a ? Vari nevadí, že tadiaľ prejdeme, nie ? Ani sneh nebudeme odhadzovať … však aj tak tu väčšinou nie sme. Brigády ? Však to je povinnosť spoločenstva, nie ?

V každom prípade, dodali nováčikovia, na naplnení našich práv – trváme. Do vetra vyšumela snaha právnika vysvetliť, že ich práva sú viazané aj na plnenie určitých povinností, lebo oni – nemusia a nebudú.

Rovnako do vetra vyznelo opätovné upozornenie, že zanedbávaním kúrenia vo svojom byte spôsobujú problémy vážne chorej susede nad nimi, ktorá ani napriek naplno pustenému kúreniu nedokáže svoj byt vykúriť, a navyše sa jej od podlahy (teda stropu nových susedov) šíria bytové plesne. My máme v byte vždy aspoň 12°C, odpovedali. Predseda vytiahol snímky z termovízie, ktoré jasne ukázali, že počas sledovaného obdobia nebolo v byte viac, než 4,5°C – a priletela bezočivá odpoveď, že oni na nejakú termovíziu – serú.

Nie, nič sa nevyriešilo na schôdzi. Vlastne skončila búrlivou hádkou medzi starými vlastníkmi a novými, a nečakanou požiadavkou tých pôvodných vlastníkov, ktorí otvorene deklarovali, že s touto arogantnou zberbou nechcú mať nič spoločné. Začali dokonca padať vyhrážky podaním súdnych žalôb proti spoločenstvu, ak uzavrie s novými vlastníkmi zmluvu, pretože nikto nie je ochotný za nich robiť, a vykonávať povinnosti, ktoré im ukladá zákon … atmosféra nápadne zhustla, právnik sa snažil, ako len mohol, aby všetko upokojil.

Žiaľ, ak raz vypustíte džina z fľaše, obvykle ho len ťažko dostanete naspäť. Schôdza sa vlastne rozpadla, niektorí susedia radšej odišli, noví vlastníci zúrivo všetkým nadávali … jednoducho, kabaret.

Žiaľ, vôbec nebol ojedinelý. Skúsenosti známych totiž potvrdzujú, že podobné kabarety sa odohrávajú zásluhou gumenných zákonov pravidelne a na celom Slovensku. Zákony sú totiž nastavené tak, že viac chránia arogantného a bezočivého chrapúňa, než ľudí, ktorí si svoje povinnosti plnia poctivo, a v súlade so zákonom. Ľudská chamtivosť nepozná medzí, a pokiaľ sa náhodou nenaplnia … je zle. Nakoniec totiž vysvitlo, že problémom nových vlastníkov je ich vlastný byt – skúšali ho predať, žiaľ preto, že má bezmála polstoročia a je v pôvodnom stave, bez akýchkoľvek investícií, požadovanú cenu nebol ochotný nikto ani len zvažovať. Ono – pýtať tridsaťtisíc eur za starú barabizňu v malom meste, do ktorej navyše musíte investovať minimálne rovnakú sumu, aby sa podobala ľudskému príbytku – to asi nedá nikto. Niektorí to však nechcú pochopiť.

Nie, neviem ako tento problém vyriešia … keďže sú predstavitelia spoločenstva medzi dvoma mlynskými kameňmi. Zákon totiž akosi nepamätá na to, čo robiť v prípade, ak niekto verejne a opakovane deklaruje, že si svoje povinnosti plniť nebude … ten len niekoho zaväzuje k naplneniu aktu, ktorý je vlastne od podpisu absurdný, pretože zmluva sa uzatvára medzi dvoma stranami, ktoré jej podpisom deklarujú ochotu ju plniť … aký zmysel má však zmluva, kde jedna strana od začiatku deklaruje, že ju plniť nemieni, a podpisuje ju len preto, aby mala – práva.