O Slovensku

V roku 1936 sa začal prudký vzostup A.Hitlera, ktorý skončil fašistickou diktatúrou, II.svetovou vojnou a desiatkami miliónov obetí. Našťastie, sen duševne chorého fanatika sa nenaplnil, a svetovláda sa nekonala. Ako sa ukázalo, starý kontinent síce odmietol metódy fašistického režimu, nie však jeho ciele.

Kamery v uliciach, biometrické údaje v dokladoch, plošné odpočúvanie a monitorovanie obyvateľstva, centrálne riadenie kontinentu z jedného miesta …

Prvky, z ktorých niektoré boli označené ako prejavy diktatúry, a priamym následkom bolo hodenie komunizmu na smetisko dejín, hneď vedľa fašizmu. A ajhľa, rovnaké, ešte zdokonalené metódy sú dnes označované ako nástroje demokracie. Náhoda ? Určite nie.

Najgeniálnejším trikom Diabla bolo presvedčenie Človeka, že – neexistuje

Nie, rozhodne som nemal záujem o presné citovanie, podstatné je, aby ostal zmysel slov. Dodnes sa totiž pochybuje, že vôbec niekedy existovala organizácia s názvom ODESSA, ktorej cieľom mala byť záchrana význačných nacistov a ich majetku pred spravodlivým trestom. Dodnes sa pochybuje aj o tom, že jedným z cieľov tejto organizácie bolo, aby sa títo ľudia po úspešnom úteku opäť postupne vrátili na spoločenský piedestál, a získali stratenú moc. Avšak súčasný vývoj dokazuje, že možno je na tvrdeniach okolo tejto organizácie a jej cieľov oveľa viac pravdy, než sa na prvý pohľad zdá.

Oficiálne je mocenským centrom únie Brusel, avšak nedá sa poprieť, že skutočná moc sa nachádza v Berlíne. Rovnako sa nedá poprieť, že Londýn si robí vlastnú politiku, Paríž sa na veľmoc len hrá, a príkazy akoby náhodou prichádzajú z Bielej chatrče, ktorá riadi (len náhodou) krajinu, v ktorej sa zachránilo najviac význačných nacistov .. a mnohí donedávna poberali slušné dôchodky

Pripravovaná energetická únia je ďalším krokom na zotročenie krajín, združených v únii, a zároveň politickým  nástrojom odplaty Berlína Moskve – za poníženia, ktoré Berlín utŕžil počas desaťročí studenej vojny. A keďže je zjavné, že dianie na starom kontinente sa Berlínu pomaly a isto vymyká spod kontroly, objavil staro-nového nepriateľa. Otázkou je, kam je až ochotný pre naplnenie svojich ambícií zájsť, zatiaľ sa však zdá, že nepozná hranice a rozhodne si nevyberá prostriedky.

Celkom so záujmom som si prečítal komentáre k nápadu, aby aj klienti zodpovedali za to, že obchodníci registrujú všetky príjmy. Priznám sa, je to skvelý nápad – z pera tých, ktorí sa akejkoľvek zodpovednosti vyhýbajú. A nielen zodpovednosti, rovnako sa vyhýbajú aj poctivej práci.

Je to nový dôkaz toho, že sa cielene buduje diktatúra, pretože zjavne zlyhávajú štátni úradníci na všetkých úrovniach. Predovšetkým, v každej oblasti života platí jedna, rokmi overená zásada – ľudia, ktorí si dokážu bez stresu zarobiť na vlastnú obživu, nikdy nebudú kradnúť. Lenže – čomu sa môžeme v dnešnej dobe diviť, ak za pomoci právnych kľučiek a absurdných predpisov sú najviac okrádaní tí najchudobnejší, a naopak – štát za peniaze chudobných najviac chráni práva – bohatých. Ale, vôbec sa nedivím podobným nápadom, však stačí pohľad do Bruselu a dôvody týchto absurdností sú jasné – aké asi môžu byť úmysly mocipánov, ak rozhodovanie nad osudmi polmiliardy ľudí zveria do rúk nevzdelaného primitíva s nedokončenou základnou školou ?

Čo vlastne chceme nechať našim deťom ? Zúfalé pozostatky toho, čo naši otcovia a dedovia roky budovali, a rôzni podvodníci pod kepienkom odporu voči diktatúre komunizmu zničili a rozpredali ? Chceme im nechať nočnú moru tých, čo nasadzovali svoje životy v boji proti fašizmu, a dnes sa v hroboch obracajú, keď vidia, ako sme ich snahu o pokojný a slušný život v mieri – zneuctili ?

Chceme im zanechať prekrútené dejiny posledných storočí, kde sa už bezočivo tvrdí, že hlavnú zásluhu na porážke fašizmu mali USA ? Chceme im zanechať rozvrátený kontinent, preplnený americkými základňami, hoci materská krajina vojakov sa nachádza na inom kontinente ? Ak totiž chceme hovoriť o okupantoch, pravdou je, že aj po odchode sovietskych vojsk z Československa je starý kontinent okupovaný americkými vojskami.

Pre ilustráciu, dnes vidíme na Ukrajine, v koho mene sa odohral posledný, krvavý Majdan. V mene oligarchov, ktorí dnes bojujú aj proti proeurópsky orientovanej vláde, financujú vlastné súkromné armády, a určujú vlastné pravidlá. Ak sa ešte niekto diví odporu, ktorý sa voči týmto ľuďom strhol v Donecku a Luhansku, ak sa ešte niekto diví vývoju na Kryme … musí byť veľmi naivný, alebo veľký pokrytec.

Žiadny elitný klub … naopak, Brusel je naplnením sna o Tretej ríši, len dnes nestojí na čele Nemecka ujko s fúzikmi …

Predpisy a normy neuľahčujú život obyčajným ľuďom, práve naopak. A všetko postupne smeruje k tomu, že úradník bude len bičom, dopadajúcim na chrbty tých, čo sa nevedia, či nemôžu brániť. Ťažko sa môžeme diviť, však nie je ničím ojedinelým, ak úradník od vás žiada, aby ste behali po poschodiach budovy, hoci je s jednotlivými oddeleniami prepojený sieťou … s ktorou však nevie narábať, pretože na svojej stoličke nesedí pre svoje schopnosti, ale rodinné či politické vzťahy. Pravdou však ostáva, že kým na našich úradníkov predsa len máme aký-taký dosah, hoci ho nevieme uplatniť … na úradníkov v Bruseli nemáme žiadny dosah, a ak im dovolíme, aby koncentrovali vo svojich rukách všetku moc, budeme na tom oveľa horšie, ako za čias socializmu.

A naše deti nás raz prekľajú