O Slovensku

Zákon č.7/2005 Zb.z. bol schválený 9.12.2004, do platnosti vošiel 14.1.2005, a plne účinný bol od 1.1.2006. Pod zákonom nájdete podpisy I.Gašparoviča (vtedajší prezident), P.Hrušovského (vtedajší predseda NR SR) a M.Dzurindu (vtedajší predseda vlády) Dvaja z politikov, ktorí tento zákon podpísali, sú právnikmi, jeden bol istý čas aj generálnym prokurátorom. Zákon poznáte pod označením – zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Vládnu koalíciu pri prijatí zákona tvorili – SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO.

Akékoľvek výhovorky na adresu citovaného zákona zo strany zástupcov KDH neobstoja. Boli vo vláde, schválili tento zákon, mali dostatok možností a prostriedkov, aby vypracovali a schválili kvalitnú právnu normu, ktorá bude slúžiť občanom tejto krajiny k ich prospechu. Ak sa snažia tvrdiť, že SMER-SD mal dostatok času a možností, aby tento zákon zmenil … priznávajú vlastnú zodpovednosť za nekvalitne spracovanú a schválenú právnu normu, a teda by mali niesť všetky následky za škody, ktoré vznikli ako následok ich nekvalitnej práce. Nič viac, nič menej. Všetko ostatné sú len prázdne reči a pokusy o zbavenie sa viny … ale aj dôkaz, že správa vecí verejných sa v tejto krajine naozaj musí zmeniť.

Potrebujeme zákon o ochrane subdodávateľov …

Nie, to je nové klamstvo. Žiadny podobný zákon nepotrebujeme. V skutočnosti potrebujeme niečo iné – zmeny vo výkone a realizácií zákaziek v štátnom záujme, ktorých základom bude jediné pravidlo – kto chce pracovať pre štát, musí preukázať, že zverenú zákazku je schopný realizovať vo vlastnej réžii, bez neprehľadného pralesa zmlúv so subdodávateľmi – zjednodušene povedané, musí vedieť preukázať, že má odborný, ľudský a technický potenciál na splnenie objednávky, ktorú chce získať. Pokiaľ ho nemá, nemá žiadne právo na účasť v akejkoľvek súťaži, týkajúcej sa zákaziek vo verejnom záujme.

Kto naozaj nesie zodpovednosť za problém s menom Váhostav ?

Skúsme ísť od začiatku. Ministerstvo vypísalo verejnú súťaž, vybralo si poradcu, ktorý mal zaistiť realizáciu výberového konania v súlade so záujmami štátu a právnymi predpismi tejto krajiny. Za služby poradcu sa riadne zaplatilo zo štátnej pokladne. Výsledkom výberového konania bol – Váhostav. Výsledkom výberového konania bola nereálna cena, stovky možno tisíce poškodených ľudí, desiatky možno stovky poškodených firiem … a to ešte nevieme, aká je skutočná kvalita odvedenej práce. Kto je za to naozaj zodpovedný ? V priamom vzťahu naozaj Váhostav … ale skutočnosť je trochu iná.

1. Aká bola odborná spôsobilosť poradcu, ak vybral ponuku, ktorej cena nezodpovedala náročnosti a rozsahu požadovaných prác ?
2. Kto kontroloval výsledok súťaže na ministerstve ?
3. Kto vytvoril právnu normu, chrániacu len vyššiu vrstvu vyvolených, teda tzv. zaistených veriteľov ?

Ak niekto odpovie na vyššie položené otázky, bude mať aj mená vinníkov, ktorí sú priamo zodpovední za to, čo sa v súčasnosti deje okolo Váhostavu a jeho veriteľov. A pokiaľ bude mať mená vinníkov (okrem tých, ktorí sa podieľali na vypracovaní a schválení zákona č.7/2005 Zb.z., a ktorých mená poznáme), môže začať konať aj vo veci vyvodenia zodpovednosti voči týmto ľuďom za škody, ktoré spôsobili svojím konaním.

A ako predbežne pomôcť súčasným poškodeným ?

Fixovať ich odškodnenie na budúce zisky Váhostavu nie je ničím iným, než ukážkou populistickej rétoriky, ktorej výsledok bude nulový. Všetci, ktorí sme trošku pričuchli k ekonomike a hospodáreniu, veľmi dobre vieme, že zákony umožňujú rôzne postupy, ktorých výsledkom bude, že Váhostav nebude nikdy v zisku … a veritelia neuvidia nič.

V prvom rade, väčšina veriteľov zaplatila vopred DPH z príjmu, ku ktorému vlastne nedošlo a zrejme ani nikdy nedôjde. Pokiaľ dostanú 15% z hodnoty, ktorú vyprodukovali, tak skutočnou (i keď nepatrnou) pomocou je vrátenie preplatkov na DPH, ku ktorým došlo. Sú to totiž peniaze, ktoré štát inkasoval neoprávnene. Ďalším krokom by malo byť vylúčenie spoločností ako Váhostav z možnosti realizovať a uchádzať sa o realizáciu verejných zákaziek. Vylúčenie by malo byť trvalé, aby odradilo aj iných potenciálnych “ špekulantov “ od účasti v súťažiach s nereálnymi ponukami.

A posledný krok je najdôležitejší – vymáhanie náhrady škody od ľudí a spoločností, ktorí sa podieľali na realizácii výberového konania, priamej príčiny súčasného stavu.