O Slovensku

Grécky dlh je nesplatiteľný … pretože neexistuje

Pretože tento dlh je už desaťročia len o pripisovaní núl na účte, ako úroku za čakanie na splatenie pôvodného dlhu. Je to len pyramídová hra, do ktorej sa kedysi zaplietol údajne vyspelý Západ v snahe o ekonomické zlomenie konkurenta – teda východného bloku. Nuž, niektoré “ víťazstvá “ sú vlastne prehry. Len treba dostatok času, aby to víťazi pochopili.

Solidarita s Gréckom ? A prečo, však Grécko nemá problémy. Problémy majú tzv. investori, ktorí vsadili na jednotu, vybudovanú za pomoci korupcie. Problémy má Berlín aj Paríž. Berlín pre svoju neutíchajúcu snahu o získanie postavenia svetovej veľmoci, na ktoré nikdy nemal zdroje – hlavne tie ľudské. Pretože peniaze nie sú, a nikdy nebudú – všetko. A Paríž preto, že nedokázal doceniť predvídavosť starého pána … teda generála de Gaulla, ktorý napriek nevraživosti z rôznych strán správne predpokladal, že nemecká snaha o nadvládu (a nielen nad európskym kontinentom) neskončila smrťou šialeného fanatika na konci vojny v berlínskom bunkri. A vždy sa snažil podporovať európsku spoluprácu len do tej miery, aby neobmedzovala … či skôr nezasahovala do nezávislosti Francúzska. Ktovie … možno svojimi úvahami predbehol dobu.

Solidarita so špekulantmi, ktorí aj Slovensko zatiahli klamstvami do bahna potemkinovej dediny s názvom – euro ? V žiadnom prípade

Pozrite sa, čo urobili z tejto krajiny, a stačilo im na to ani nie dvadsať rokov. Pozrite sa, čo z tejto krajiny vzniklo následkom činnosti údajných ekonomických géniov, ktorí teraz v službách Diabla devastujú Ukrajinu. Áno, Diabla … chamtivosti, nenávisti, zvrátenej túžby po moci a spoločenskom postavení.

Čo sa stane, ak Grécko (papierovo) skrachuje ? Iste, kontinentom sa preženie ekonomická víchrica, ktoré zdanlivo zmetie všetko … na smetisku dejín sa ocitne spoločná mena, a rovnako aj projekt novodobého európskeho gulagu – európska únia. Zosype sa všetko, čo sa dodnes na základe zvrátených myšlienok pokladalo za dôkaz pokroku. Ale … národy sa konečne vrátia k hodnotám … skutočným hodnotám. Slová opäť získajú význam, ktorý dnes strácajú. Či dokonca vôbec nemajú.

Investorom bude zase ten, kto investíciu donesie (teda podnikateľ, ktorý podniká “ za svoje „) … a nie ten, kto vyciciava štátny rozpočet hostiteľskej krajiny ako upír, a žije z daní ľudí, ktorých zdiera v neľudských podmienkach za žobrácke platy. Každý sa bude musieť starať sám o seba, nebude mať čas na šírenie nenávisti, robenie intríg, vedúcich ku krvavým prevratom ako na Ukrajine, kde sa dostali k moci fašisti … a to šesťdesiat rokov po skončení najkrvavejšieho konfliktu v dejinách ľudstva, rozpútaného práve fašistickou ideológiou.

Mierotvorcami sa konečne stanú ľudia, ktorí budú mier udržiavať spoluprácou a nie psychopati spoza Veľkej mláky, ocenení pochybnými cenami – za nič. Áno, dnes je už Nobelova cena za mier rovnako pochybnou hodnotou, ako diplomy z niekdajších politických škôl.

Solidarita ? Prečo nie ? Však koľko ľudí na Slovensku skončilo pre zderské úroky bánk a nebankových subjektov na ulici ? Koľko ľudí vložilo do bánk svoje úspory, a banky im za roky “ správy “ vkladu a rozširovania svojho majetku vytvorili – straty ?

Najprv je solidarita s vlastným národom … potom dlho, dlho nič … a ak niečo ostane, potom môžeme robiť charitu. Slovenský národ o všetko prišiel, takže solidarita s tými, ktorí ho okradli (iste, za pomoci domácich kolaborantov) je – absurdnou zvrátenosťou. Asi takou, ako zverenie postu učiteľa v materskej škôlke – pedofilovi.