O Slovensku

Nebudem si dávať servítku pred ústa a poviem to otvorene – ak chcete diskutovať k odborným témam, naštudujte si význam niektorých odborných termínov, a zabránite tomu, aby ste vyzerali ako sprostáci z lazu … moja pripomienka sa týka hlavne verných, ktorí denne chodia prasiť debaty pod mojimi blogmi, a ešte bezočivo tvrdia, že to ja som na ich existencii závislý … neviem, ale nikdy som nebol diskutovať pod blogmi, kde by autor používal mená Pupuš, Kurtizána …

Úver alebo kredit je poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany jednej osoby (tzv. veriteľa) do určitej sumy v prospech inej osoby (tzv. dlžníka) s podmienkou, že dlžník poskytnuté peňažné prostriedky (presnejšie: peňažné prostriedky v rovnakej nominálnej hodnote) po čase vráti a prípadne aj zaplatí úroky alebo inú náhradu. Poskytnutie peňažných prostriedkov môže byť aj formou odkladu platby (tzv. obchodný úver)

Dlhopis alebo v niektorých textoch obligácia je v praxi akýkoľvek druh dlhového cenného papiera spojeného s platbou výnosov (úrokov) okrem niektorých špecifických spravidla krátkodobých dlhových cenných papierov, napr. zmeniek, štátnych pokladničných poukážok, vkladových listov …

A teraz niekoľko poznámok, spojených s Gréckom. Prevažná väčšina gréckych dlhov vznikla ako následok predaja štátnych dlhopisov, ktoré nakupovali rôzne bankové domy, skoro výlučne v súkromnom vlastníctve. Neviem to overiť, ale podľa dostupných informácií tvorili nákupy gréckych dlhopisov bankami vo vlastníctve alebo s podielom štátu len okolo 8% všetkých predaných dlhopisov.

Banky nakladajú s peňažnými prostriedkami svojich klientov, ktoré im slúžia na poskytovanie všetkých bežných služieb. V normálnej spoločnosti by mala banka a jej vlastníci niesť zodpovednosť za to, ako s prostriedkami svojich klientov nakladajú, vrátane škôd, ktoré im spôsobia. V normálnej spoločnosti … ktorou nie je ani európska únia, a už vôbec nie eurozóna. Pretože v týchto spolkoch sa pravidlá porušujú a ohýbajú podľa potreby.

Keď banka poskytuje úver, alebo plánuje investíciu v podobe nákupu cenných papierov, je jej základnou povinnosťou, aby si preverila klienta, či vydavateľa cenného papiera. To znamená, že je povinná preveriť, či bude dlžník schopný splatiť svoj záväzok podľa obojstrannej dohody, v plnej výške a dohodnutom termíne. Aká je realita ? Netýka sa to len Grécka, ale v podstate celého sveta financií – dnes sa poskytujú finančné služby prakticky neobmedzene, doslova komukoľvek, a s minimálnou ochranou. Je to paradox doby, ale najväčšej kontrole podliehajú klienti, ktorí žiadajú o bezvýznamné sumy.

V prípade Grécka sa nakupujú nekryté (tzv. toxické) dlhopisy minimálne od polovice 80.rokov. Ich nákupy boli bankám posvätené politickým krytím, ich nákupom sa udržiavala hranica studenej vojny a zotrvanie účastníkov na rovnakej strane, bez rizika, že sa rozhodnú prejsť na druhú stranu barikády. Banky vedome nakupovali nekryté dlhopisy a špekulovali s majetkom svojich klientov. To je aj príčina stavu, že v súčasnosti nedokážu banky poskytnúť svojim klientom ani také zhodnotenie vkladov, ktoré by pokrylo infláciu a ročný rast cien.

Ak chcete kritizovať Grécko a obhajovať bankové domy, položte si otázku – ako by ste sa zachovali, ak by ste potrebovali peniaze, nevedeli poskytnúť záruky, ale vedeli, že peniaze niekto aj tak poskytne ? Zobrali by ste ich, alebo odmietli ?

Mimochodom – minimálne od roku 1990 nakupovali banky grécke, španielske a portugalské dlhopisy len výmenou za odklad splátok. Dlhy narastali, rovnako aj úroky, ale žiadne peniaze dlžníci nedostávali. Dostávali len generálny pardon za svoju neschopnosť splácať.

Banky robili politiku na príkaz politikov. Úplne rovnako, ako politiku robia na príkaz politikov ratingové agentúry, ktoré dajú najvyššie hodnotenie krajinám, ktorých zadĺženosť je doslova katastrofálna, a ich mena je krytá – slovami zločincov.

Stará ľudová múdrosť hovorí, že každý sa má prikrývať takou perinou, na akú má. Doplním, že je lepšie byť chudobný bez dlhov, než byť bohatý s nesplatiteľnými dlhmi … pretože keď príde deň účtovania, tak chudobný má to svoje málo, ale bohatý vždy skončí ako – žobrák.

Takže odkaz pre “ odborníkov “ – bolo lepšie byť relatívne chudobnejším Československom s vyrovnanou bilanciou, než byť “ bohatým “ Nemeckom s dlhom dosahujúcim bezmála 70% HDP, ktoré dnes musí kľučkovať, aby nedoplatilo na špekulácie koalície bankárov a politikov, a neocitlo sa v šialenej vlne sociálnych nepokojov. Pretože … Nemci by určite netolerovali zistenie, že ich vlastné vlády ich desaťročia na príkaz niekoho zo zahraničia – okrádali.

Ešte doplním, že poznám ľudí, čo si urobili krásne Vianoce alebo skvelú dovolenku na dlh … ale nepoznám ani jedného, ktorý by neskôr pokladal svoje rozhodnutie za správne. … raz darmo, na vlastnom pohrebe tancujú a tlieskajú len blázni.