O Slovensku

Ako deti sme jedávali rožky tak, že sme ich rozbalili od cípu po cíp. Vyhrával ten, komu sa rožok nerozpadol. Dnes je isté jedno – sotva sa nájde rožok, ktorý by sa nerozpadol pri podobnom pokuse. Nehovoriac o vyššej cene, nižšej hmotnosti a chuti, ktorá sa tým rožkom z detstva vôbec, ale vôbec nepodobá.

Dnešné potraviny sú – odpad. Odpad, ktorý by končil pred štvrťstoročím v kafilérii, a jeho predajcovia vo väzení. Známe jogurty s extra kúskami ovocia sú prechemizovanou brečkou, ktorá má s jogurtom spoločný len názov. Mlieko, ktoré vydrží mesiace, je farebná voda. Mäsové polotovary, vyrobené z mletých kostí a koží, prepchaté sójovou múčkou, nemajú ani len vzdialene chuť toho, čo sme kedysi jedávali. A to už radšej nehovorím o pekárenských výrobkoch – chlieb sa pri krájaní rozpadá pod akokoľvek ostrým nožom, čierny chlieb je vlastne biely … ražný okolo raže ani neutekal, skôr ju videl z lietadla, alebo len na fotografii.

Žijeme v dobe chemického humusu, o čom najlepšie svedčí množstvo alergií a ľudí s tráviacimi ťažkosťami

A to už nehovorím o tom prechemizovanom hnoji, ktorý sa označuje za zeleninu a ovocie, predáva celoročne a chutí … nie, vlastne nechutí, pretože jesť sa to jednoducho nedá. Pravda … ťažko môže mať chuť paradajka, ktorá strávi dni niekde na kamióne, pri preprave zo Španielska, či inej krajiny. Dozrieva cestou … ak sa vôbec dá dozrievať v podmienkach, za akých ju prepravujú, a nakoniec – len vyzerá ako paradajka. Nezrelé jablká, broskyne, marhule, slivky … majú podobné osudy a rovnako hnusne – chutia.

Vraj sa potraviny oproti stavu z roku 1988 neporovnateľne zlepšili. Povedal to údajný odborník v tejto oblasti. Moja otázka je jednoduchá – koľko mu zaplatili za jeho tvrdenia, ktoré sú zjavne klamstvami … alebo, ak mu nezaplatili, netrpí nejakou závislosťou, prípadne stratou chuti a čuchu ?

Varené párky, horčica … tak kedysi znel jeden riadok v jedálnom lístku. Párky sa vložili do vody, a ponechali vo vriacej vode obvykle dve-tri minúty, v závislosti od druhu. Ak to skúsite dnes, máte smolu – párok praskne. Voda je skôr zamútená než mastná, čo je následok vysokého obsahu múky. A naopak – nízkeho obsahu mäsovej zložky.

Hypermarkety sú roky známe svojím švindľovaním. Napríklad predajom kureniec, napichaných vodou a zmrazených. Nie je ničím neobvyklým, ak kúpite mrazené kura a po rozmrazení stratí aj polovicu deklarovanej hmotnosti.

Demagógovia s obľubou tvrdia, že aj v hypermarketoch sa dá nájsť kvalitnejší tovar, len treba preštudovať obsah toho, čo kupujeme. Predovšetkým, na nápisy a opisy obsahu sa veľmi spoľahnúť nedá, a navyše – nikto nechodí do obchodu preto, aby strávil hodiny štúdiom zloženia tovaru a dokázal vybrať niečo, čo sa dá použiť na raňajky, a nie je preplnené kadejakou chémiou. Od toho by mal byť niekto iný, nie ?

Domáca produkcia sa kontroluje ľahšie, než zahraničná. Žiaľ, vinou skorumpovaných politikov je slovenská kvalita na pultoch skôr ilúziou, keďže nedotovaní slovenskí výrobcovia nemôžu konkurovať všemožne zvýhodňovaným – zo zahraničia.

Svojho času ma oslovil istý reťazec, ktorý mal záujem o nákup ovocia a zeleniny z našej rodinnej produkcie … ako jeho nákupca povedal, pre spestrenie ponuky. Nemal som síce záujem, ale napriek tomu som požiadal, aby predložili návrh, za aké ceny by chceli vykupovať. Predložená ponuka mi doslova vyrazila dych – prakticky by som nemal pokryté ani náklady na pestovanie plodín, na zisk by som mohol rovno zabudnúť. Nedalo mi to, a oslovil som niekoľko známych, aby mi poskytli nejaké vstupné údaje, aké sú ich náklady na pestovanie. Ani jeden nebol schopný dodať tovar tak, aby mal nejaký zisk. Pritom bez výnimky pestujú v rámci rodín, nemajú zamestnancov. Ak niekto dokáže predávať za ponúkané ceny, jedine v prípade, že dostáva dotácie. A nemôžu byť malé.

A to už nespomínam snahy lobistických skupín, ktoré sa snažia prostredníctvom skorumpovaných úradníkov presadiť také absurdnosti, ako povinnosť používania certifikovaných osív, a to aj pre záhradkárov. Jednoducho a stručne povedané – žiadne vlastné sadenice, žiadne sadenice od suseda či kamaráta … všetko výhradne od Bohom (teda Bruselom) požehnaného dodávateľa.

Priznám sa, desím sa chvíle, keby podobná absurdnosť prešla do praxe. Však už dnes máme obchody preplnené Bruselom požehnaným hnojom a zvratkami, čo niekto honosne nazýva – potravinami.

Je to smutné, ale kvalitnú potravinu dostanete v dnešnej dobe len v jedinom prípade – buď si ju sami vyrobíte, alebo eľmi dobre poznáte jej výrobcu a jeho postupy, ako aj zdroje.

Pozn. : Ako Brusel chce regulovať aj malopestovateľov

( skúsenosti hovoria jasne, že čo Brusel nevie prikázať, to vlády “ dobrovoľne “ urobia – pozrite sa na príklad imigrantov)