O Slovensku

V roku 1981 som videl na tribúne stáť človeka, o ktorom sa hovorilo, že patrí medzi najsilnejších politikov sveta … videl som však niečo úplne iné. Trosku, sotva pri vedomí, nenápadne podopieranú okolostojacimi poskokmi, ktorá vlastne stála len akýmsi zázrakom osudu. O necelých osemnásť mesiacov neskôr sme museli stáť pri smútočnom pochode, a to sme ešte netušili, že v priebehu necelých štyroch rokov budeme tento pochod počuť dvakrát.

Neskôr mi tá situácia pripadala veľmi absurdná – museli sme sa klaňať živej mŕtvole, rovnako sme sa chodili klaňať inej mŕtvole, ktorá mala na rukách toľko krvi nevinných obetí, že by si skôr zaslúžila od každého okoloidúceho – kopanec. Niekde v kútiku duše som si hovoril, snáď raz príde doba, keď sa budeme klaňať skutočným hrdinom … ľuďom, ktorých životom sa tiahne línia pomoci iným …

Hm … akosi sa nestalo. Doba sa zdanlivo zmenila, ale dnes sa generácie, osprostené propagandou predajných médií, klaňajú rovnakým psychopatom, akým sme sa museli klaňať – my. Ba možno – ešte horším, pretože roky a desaťročia pribudli, a ľudstvo by malo byť múdrejšie, nie ? Nie, nie je múdrejšie.

Najväčší zradca v novodobej histórii Spojených štátov E.Snowden jasne a bez príkras konštatoval, že všetky mimovládne organizácie sú v skutočnosti trójskymi koňmi amerických tajných služieb, kde ide o všetko možné, len nie o to, čo hrdo uvádzajú na svojich prezentáciách. Neviem posúdiť, nakoľko hovorí pravdu, ale isté je jedno – dnes mnohé z týchto organizácií volajú po potrestaní vinníkov zostrelenia lietadla nad Ukrajinou, ale skoro žiadna nevolá po potrestaní vrahov, ktorí topili v krvi Irak, Afganistan … neskôr spôsobili prevraty v Sýrii a Líbyi, pokračujúce občianskymi vojnami a nekončiacim utrpením.

Nájdu sa miliardy dolárov na zbrane, ale nevedia sa nájsť drobné pre hladujúcich v Afrike … a nielen tam

Nuž … pravdou ostáva, že vďaka bankové konto nenaplní, ani dlhy nesplatí. Mamon svetom vládne … a čo tam po zbytočne stratených životoch.

Peniaze sa nájdu na šírenie propagandy či marenie diskusií, v strachu, aby náhodou niekto nevykríkol – ale veď je nahý … Spoločnosť sa pohorší nad centrom platených diskutérov niekde v Petrohrade, ale na druhej strane mávne rukou nad desaťtisícami podobných centier, rozosiatych po celom svete a pracujúcich pre krajinu, ktorá od konca studenej vojny vyvoláva konflikty po celom svete a vraždí ako na bežiacom páse.

Pohoršujeme sa nad tým, že Rusko chráni státisíce Rusov na Ukrajine, ale mlčíme pri výčinoch psychopata, ktorý vyprovokoval vojenský konflikt s miliónmi obetí pre svoju osobnú pomstu. Kam asi povedie táto obojakosť ? Kam asi povedie zakrývanie očí pred realitou, že súčasní moralisti nám bezuzdne okrádajú pod rôznymi zámienkami, ako napríklad záchrana Grécka … pričom nikdy o žiadne Grécko vlastne nešlo, a nepôjde.

Klaňajte sa somárovi, len sa nedivte, že na raňajky dostanete – otep slamy. Tlieskajte duševne chorým bojovníkom proti systému, ktorý skončil pred štvrťstoročím … len sa nedivte, ak sa raz zobudíte pod holým nebom. Zatvárajte oči pred záplavami hnoja, ktorý sa dnes valí na vás z každej strany, len sa nedivte, že – smrdíte. Ak spíte so somármi v stajni, nedivte sa, že ráno – híkate.