O Slovensku

Priam neuveriteľná sa mi zdá spomienka, že na základnej škole sme kedysi mali len pár spolužiakov, ktorí mali výnimky z telesnej výchovy … a sotva by som vtedy našiel školu, na ktorej by našli viac ako desať detí  s výnimkami …

Dnes sa však blížime k inému extrému, nad ktorým sa v honbe za mamonom nikto nezamýšľa. Išiel som nedávno okolo športového areálu, v ktorom začínala tzv. letná škola. V podstate je to forma letného tábora pre deti, kde majú tráviť čas užitočnejšie, ako vysedávaním doma pred obrazovkou počítača, alebo televízora. Lenže … na ihrisku rozmerov pre hádzanú pobehovalo päť-šesť detí za loptou, a ostatné sedeli na okolitých lavičkách. Tých sediacich mohlo byť približne dvadsať – dvadsaťpäť … dali sme sa do debaty s dohliadajúcim inštruktorom, a ten len mykol plecami – je to rok za rokom čoraz horšie…. deti síce prídu, ale väčšina z nich má rôzne zdravotné obmedzenia, a pomaly je problém vytvoriť program, ktorý by mohla absolvovať väčšina.

Krajina kriplov ?

Iste, môže to znieť dehonestujúco, ale mali by sme konať, pretože niečo zjavne nie je v poriadku. Z väčšiny športových aktivít akéhokoľvek druhu sa začína stávať tragikomická fraška. Deti majú problém aj s rýchlejším krokom, o behu nemá zmysel ani hovoriť. Loptové hry ? Zabudnite … ak sa vôbec nájde dostatok adeptov na vytvorenie dvoch družstiev, vyzerá to rovnako komicky, ako kedysi dievčatá, hrajúce futbal. Lopta im je skôr prekážkou, než predmetom hry.

Prebehnúť kilometer ? Pre mnohé deti úplne neriešiteľný, ba neprekonateľný problém. Po odbehnutí tretiny, v lepšom prípade polovice vzdialenosti, už väčšina len rezignovane kráča … do cieľa. Závraty, ťažké dýchanie … asi by to znelo humorne, keby to nebolo šokujúce, ale jediná disciplína, v ktorej sa nájde pomerne dosť úspešných jedincov, je – hod šabľou do kríkov … Ešte viac to zhoršujú úzkostliví rodičia, ktorí sa dokonca chodia sťažovať na učiteľov, že ich miláčika nútia behať, hrať sa s loptou a iné absurdné činnosti … naozaj absurdné ?

Akú budúcnosť majú generácie šmatľavých tučniačikov ?

Neviem … ak niekto totiž hovorí o narastajúcom priemernom veku dožitia, tak na tom majú zásluhu generácie, ktoré boli na tom pohybovo oveľa lepšie, nehovoriac o spôsobe života … lenže, akú perspektívu majú ľudia, ktorým robí problém akákoľvek športová aktivita ? Akú budúcnosť má národ, kde v dorastajúcej generácii začínajú prevažovať ľudia s rôznymi alergiami a problémami s pohybom ?

Zdanlivo to vyzerá zábavne, ale podľa skúseností suseda, ktorý pravidelne organizuje detské tábory, prvou činnosťou, ktorá prichádza po nástupe novej skupiny detí, je spisovanie stravovacích a pohybových výnimiek účastníkov. Neraz musia meniť programy, zmeny a úpravy jedálneho lístka sú už tak pravidelné, že si ich prakticky ani nevšímajú.

Opäť sa vráťme k otázke, nastolenej niekde inde – aký podiel na tomto stave má svinstvo, ktoré sa denne ocitá na pultoch obchodov, a následne v tanieroch konzumentov ?