O Slovensku

Rozdávanie peňazí vo forme rôznych programov pomoci nie je riešením. Ani krátkodobým, a už vôbec nie dlhodobým. Predovšetkým – vždy a všade vystane otázka, čo ďalej … a bude sa pravidelne objavovať. A súdiac podľa príkladu Grécka, všetko by sa odvíjalo podľ známeho scenára, ktorý nikdy nevedie k riešeniu, s ktorým by boli spokojné všetky strany. Vždy len príde zaškrípanie zubami a povestné ochkanie v štýle – my už nechceme, my už neveríme, ale čo máme robiť, však sme predsa civilizovaní ľudia, nie ?

Nie, nie sme. Požičiavať peniaze niekomu na splatenie predošlých dlhov môže len barbar, alebo špekulant, ktorý nechce pomôcť, ale naopak – získať a ovládnuť. V prípade Grécka je napríklad základnou podmienkou pomoci – privatizácia. Čiže okradnutie Grécka, plné ekonomické a hospodárske ovládnutie a vytvorenie kolónie na spôsob Slovenska, kde roky platíme za to, aby sme dostali – prácu za mizernú plácu.

V prípade imigrantov je to podobné – žiadna krajina nechce pomáhať z čisto humánnych dôvodov. Naopak, všetci potichu rátajú s tým, že budú mať z imigrantov prospech – niekde by vykonávali prácu, ktorú domáci nechcú. Inde by sa postarali o zvrátenie nepriaznivého demografického vývoja, alebo aspoň elimináciu jeho nepriaznivých dôsledkov. A niekde úplne inde by ich mohli pripraviť na budúce úlohy trójskych koní v ich domovských krajinách.

Vrátenie do krajín pôvodu je neprípustné, pretože by mohli byť ohrozené ich životy

Otrepaná fráza v x-tej variante. Týka sa nielen problému nelegálnych migrantov, vlastne sa táto výhovorka používa v rôznych obmenách úplne všade … napríklad – Grécko nemôže padnúť, lebo by padla eurozóna. (ani nie je ďaleko od pravdy, lebo ak by Grécko vyhlásilo bankrot a odmietlo platiť dlhy, mohlo by na to najviac doplatiť Nemecko a Francúzsko … a možno aj katastrofálnym pádom)

Mimochodom, razantné riešenia sú neprípustné u veľkých a (zdanlivo) bohatých krajín, tie sú určené len pre chudákov a slabých. Práve preto nemuseli kritériá prijatia eura splniť pôvodné krajiny, ale len štyria malí žobráci – Lotyšsko, Estónsko, Slovensko, Slovinsko. Tí si nemohli výnimky kúpiť, ani vydupať. Je však absurdné pomáhať hladujúcemu servírovaním hotového jedla na stôl. Jednoduchšie je, keď ho naučíte, ako sa sám o seba postará a stane sa na vašej pomoci nezávislý … a práve tomu sa chce “ civilizovaný svet “ vyhnúť, lebo nezávislých ľudí nemôže ovládať. Preto tie náreky o jediných, naozaj správnych riešeniach.

Poďme však k migrantom. Čo potrebujú ? Strechu nad hlavou, jedlo ? Prácu ? Práce je v Európe nedostatok, keďže máme milióny nezamestnaných. Takže, tu sa akosi rozdávať nedá … teda, ak niekto neplánuje, že zotročí krajiny za pomoci dovozu lacnej pracovnej sily.

Imigranti potrebujú územie, kde sa budú môcť usadiť, a pokojne žiť, vychovávať deti a budovať svoje rodiny. Využime niekdajší príklad Izraela, a dajme im základ, ktorý potrebujú – územie. Stačí otvoriť internet, a nájdeme milióny hektárov pôdy na predaj. Dokonca aj úrodnej, a neobrábanej. Nájdeme dokonca aj územia, kde nehrozia žiadne konflikty s extrémistami, ktorí odmietajú migrantov. Nájdeme územia, kde je dostatok možností na zaistenie obživy, a teda aj zaistenie rodín. Vhodné na poľnohospodárstvo, výstavbu obydlí, dokonca neraz aj s možnosťou alternatívnej obživy – rybolovu. Stačí len pohľadať a možností je nepreberné množstvo.

Umožnime migrantom, aby si budovali vlastnú budúcnosť. Dajme im teda územie, umožnime založiť štáty a samostatne spravovať svoje záležitosti. Je to možné ? Je…. je to prijateľné ? Nie, nie je … nie je to prijateľné pre tých, čo za problém migrantov skrývajú vlastné ciele, a často aj zločiny. A nejeden z nich by podobný návrh označil za prejav – rasizmu. Prečo ? Domyslite si … kto sa vzdá miliárd eur, tečúcich do rôznych programov pomoci, ktoré končia v predražených dodávkach služieb a tovaru ? Nikto …