O Slovensku

Nie raz som sa stretol s javom, že rekonštrukcia cesty sa ešte ani poriadne nedokončila, a na novom asfalte už boli vyjazdené koľaje. Od ťažkých vozidiel, ba neraz doslova preťažených. Pripúšťam, že svoj podiel majú aj nevhodne kombinované asfaltové zmesi, ktoré zjavne nezvládajú súčasné vysoké teploty. Nič to však nemení na tom, že kamiónov je priveľa, oveľa viac – než je únosné.

Takže – v žiadnom prípade nesúhlasím s jazdením kamiónov aj počas nedele. A zakázal by som ich jazdu aj počas soboty, bez ohľadu na to, čo si majitelia dopravných spoločností myslia.

Navyše, nákladnú prepravu na cestách I.triedy a nižších kategórií by som obmedzil výhradne pre vnútroštátnu potrebu, teda doručenie alebo naloženie tovaru na konkrétnom mieste, nachádzajúcom sa na Slovensku. Tranzit Slovenskom by som bez výnimky presmeroval na železnice, máme na to potenciál i nevyužité kapacity. Verím, že by sa našiel dostatok spoločností, ktoré by dokázali ponúknuť také podmienky prepravy, že preprava po vlastnej osi by bola pre dopravcov nepotrebným luxusom.

A pridal by som aj obmedzenia pre vnútroštátnu prepravu. Zvýšené mýto v prípade ciest prvej, druhej a tretej triedy … čo by malo prinútiť prepravcov, aby maximalizovali využívanie diaľnic a rýchlostných ciest. A malo by to prinútiť aj objednávateľov prepravy, aby vo väčšej miere využívali alternatívne možnosti prepravy, najmä železnice.

Pôsobí absurdne, ak sa ťažký kamión prediera úzkymi uličkami nejakej obce, aby vyložil tovar vo firme, za ktorou sa nachádza železničná trať, alebo dokonca stanica.

Nehovoriac o tom, že by som úplne zakázal zimné prejazdy cez horské prechody. Je pravidlom, že zahraniční šoféri jazdia na ojazdených pneumatikách (týka sa to najmä Poliakov, Rumunov, Lotyšov, či Turkov), mnohí ani nepoužívajú zimné pneumatiky a spôsobujú množstvo problémov, nehovoriac o stratenom čase a výdavkoch na uvoľnenie zablokovaných ciest.

Niekto povie – to je naozaj tvrdé. Doporučujem mu, aby si zobral dovolenku a išiel stráviť niekoľko dní na cestách, napríklad v regiónoch, ktoré susedia s Maďarskom. Nebude sa stačiť diviť. Kamionisti rešpektujú predpisy len vtedy, ak sa niekde zdržiavajú policajti. Nie je to menšina, čo predpisy porušuje – práve naopak, len málokto z nich rešpektuje napríklad rýchlostné limity v obciach. Je bežným pravidlom, že v obci je tridsiatka (napríklad z dôvodu opráv) a kamión ide nalepený za šoférom, ktorý ju rešpektuje, pričom na neho bliká alebo dokonca aj zatrúbi. Poliaci či Rumuni veselo predbiehajú cez plné čiary, hlava-nehlava … sedemdesiatka v obci je pre nich úplne bežná. A to sú ešte medzi nimi špecialisti, ktorým nehovorí nič ani červená na semafore.

Zažil som nedávno, keď sme stáli na semafore jedného práve opravovaného úseku (zúženého do jedného pruhu), a kamión nás troch !!! s trúbením obehol a vošiel na zúženú cestu. V polovici narazil na autá, ktoré šli oproti, keďže mali zelenú a potom už len zmätkoval a brzdil premávku. Neraz sa kamionisti chovajú v zmysle hesla – som veľký, tak uhnite.

Už klasikou je obchádzanie prekážok. Máte prednosť len dovtedy, ak sa neobjaví kamión. Potom má prednosť kamión, lebo jeho šofér asi nemá brzdy a veselo sa rúti oproti vám, pričom vás vytláča pomaly mimo cesty … a “ profesionál “ za volantom ešte aj trúbi, bliká či ukazuje prstom na čelo.

Ak by to bolo niečo ojedinelé, prosím – všade sa nájdu exoti. Lenže, na Slovensku je to už pravidlom. Pravidlom, na ktoré doplácajú nevinní – zraneniami, škodami na majetku a žiaľ – často aj stratou života.

Združenia automobilovej prepravy žiadajú jazdenie v nedeľu, v prospech preťažených šoférov. Som za, nedovoľme, aby na našich cestách jazdili preťažení profesionáli, ohrozujúci ostatných účastníkov premávky. Stačí prinútiť dopravcov, aby rešpektovali pravidlá, využívali alternatívne spôsoby prepravy, neprijímali absurdné zakázky (ako istá dopravná spoločnosť, ktorá prijala objednávku na prepravu tovaru z Nitry do Prahy, pričom mal byť doručený za šesť hodín) … postarajme sa konečne o to, aby naše cesty naozaj slúžili všetkým … postarajme sa o zvýšenie bezpečnosti na našich cestách aj tvrdými postihmi “ profesionálov „, aby bolo jasné, že

Kto ohrozuje iných pre peniaze, nemá čo za volantom robiť !!!

Šoféri argumentujú, že sú živitelia rodín … aj tí, ktorých ohrozujú, sú živitelia rodín … takže ich argument je čisto sebecký, a na ich požiadavky netreba brať žiadne ohľady. Kto to nechápe … nech navštívi pohreb obetí šoféra, ktorý zaspal za volantom (pretože napríklad jazdil na dve karty), alebo šialenca, ktorý sa ponáhľal cez obec sedemdesiatkou a zaparkoval v rodinnom dome … a nech skúsi vysvetliť pozostalým, že musel – lebo je živiteľ rodiny.

Priznám sa, jazdím dlhé roky … ale čoraz viac so strachom, pretože to, čo denne vidím na cestách, už nepatrí do bežného života, ale skôr hororu. Nikdy si nepripadáte tak absurdne, ako vo chvíli, keď musíte namieriť so svojím autom do krovia vedľa cesty, lebo oproti vám letí plne naložený šialenec, predbiehajúci iný kamión v zákrute, cez dvojitú plnú čiaru … a samozrejme, hoci vidí, čo spôsobil, kašle na to a pokračuje ďalej …

Nikdy sa necítite tak bezmocne a nelomcuje s vami tak hnev, ako vo chvíli, keď stojíte v kolóne, lebo pred vami došlo k nehode, ktorú spôsobil “ profesionál “ za volantom, ktorý vás pred pár kilometrami predbehol na štyridsiatke … a nakoniec prechádzate okolo nehybných tiel, prikrytých plachtami … ľudí, ktorí už nikdy neprídu do cieľa svojej cesty … ľudí, ktorí mali smolu, lebo išli tadiaľ, kadiaľ išiel aj – vrah … profesionál. Áno – vrah.

V týchto ponurých chvíľach by som pokojne hlasoval aj za obnovenie trestu smrti … a nemilosrdne ho udelil každému, kto vraždil … lebo sa ponáhľal.