O Slovensku

Spoznáte ich ľahko – deň za dňom, hodinu za hodinou neustále pripomínajú august 1968, okupáciu tejto krajiny “ údajne “ spojeneckými vojskami, “ dočasný “ pobyt sovietskych vojsk … ktorých sme sa vlastne zbavili len šťastnou zhodou náhod a hlavne zásluhou ( slabosti ? ) Gorbačova. Zároveň však tlieskajú rôznym provokačným prejazdom “ údajne “ spojeneckých jednotiek cez naše územie, a tak bez akýchkoľvek pochybností odhaľujú, že rovnako vítali aj okupantov v auguste 1968.

Pretože ZRADCA ostáva ZRADCOM a jeho povaha ZBABELCA sa nemení

Asi by sme mali tancovať od radosti, že Slovensko (údajne) nepožiada o zriadenie americkej základne (a nie základne NATO) na našom území. Mali, ale nemôžeme … ba nesmieme. Pretože dnes nie je otázkou, či taká základňa bude na Slovensku a či zaveje nad našou krajinou krvavý flag s hviezdami a pruhmi, otázkou je len – kedy sa tak stane. Pretože Slovensko už dávno nie je nezávislou a samostatnou krajinou … a vlastne, asi takou krajinou ani nikdy nebolo. Určite ňou však nebolo od chvíle, ako preberalo demarše od česko-americkej prostitútky a nedokázalo jasne odpovedať, aby zavrela

… tú svoju hubu nevymáchanú … ľudovo povedané

Dnes sa len vypúšťajú skúšobné balóniky, ako asi národ bude reagovať, ak by do tejto krajiny niekto ( teda hrdí nohsledi a nasledovníci V.Biľaka a spol.) pozval do tejto krajiny – okupantov. Pretože … niekedy pred tým augustom 1968 niekto plánoval, že z našej krajiny si urobí akési predmostie, slúžiace pre prípadný konflikt so Západom. Dnes chce niekto iný urobiť to isté, pre prípadný (už naplánovaný) konflikt – s Ruskom.

Háveď sa odjakživa v minulosti sťahovala za oceán … potomkovia hávede, ktorá často utekala za oceán, aby sa vyhla následkom svojich zločinov, sa dnes rozhodli, že sa vrátia na kontinent, odkiaľ museli utekať ich zločinní predkovia a skúsia ho – ovládnuť. Potomkovia tejto hávede sa brodia potokmi krvi z konfliktov, ktoré vyvolali a často majú aj podporu tej “ normálnejšej “ časti ostatného obyvateľstva, ktoré údajne reprezentujú. Asi preto, že vo svojej novej domovine nemali krvavý konflikt už dlhé desaťročia … a vždy zaplavovali krvou územie iných národov.

Čo asi tak môžeme čakať od krvavej kultúry odkopávačov hláv, kde je spoločensky neprijateľné pohladenie plačúceho dieťaťa na ulici, ale nikomu nevadia potoky krvi, prezentované vo filmoch rôznymi pseudocelebritami …

Čo asi môžeme čakať od “ intelektuálov „, ktorí sa idú súdiť, lebo sa spálili pri žehlení košele na vlastnom tele, alebo zabili svojich domácich miláčikov sušením v – mikrovlnke ?

Pokojne sa prizeráme, ako zo svojho hrobu opäť povstala Beštia, zrodená zo zvrátenej túžby po bohatstve a svetovláde, vkráda sa do našich životov i prechádza okolo našich obydlí, okolo hrobov tých, ktorí kedysi položili svoje životy za túto krajinu, aby túto Beštiu naveky pochovali a zbavili národ utrpenia pod jej krvavou čižmou.

Nikto si nekladie otázku, prečo sa v dobe mamutích transportných lietadiel presúvajú malé “ údajne “ spojenecké jednotky cez naše územie, po svojich … nikto si nekladie otázku, prečo sa “ spojenecké “ cvičenia organizujú všade, len nie na území nášho najväčšieho “ spojenca “ … nikto si nekladie otázku, prečo lietadlá nášho najväčšieho “ spojenca “ monitorujú a mapujú naše územie, ale naše lietadlá nikdy nebudú monitorovať a mapovať – jeho územie.

Pretože doba priniesla najväčšiu zvrátenosť v dejinách ľudstva, teda potlesk Beštii, ktorá volá – ja sa svojou agresiou a útokmi le bránim pred agresiou a útokmi tých, ktorí – sa voči mne nikdy nechovali agresívne a nikdy na mňa nezaútočili … ale mohli byť agresívni a mohli zaútočiť, nie ? Ale keď ich zničím, neurobia to …

A hoci z jej rúk kvapká krv a z jej batoha, ktorý so sebou neustále vláči, sa ozýva nárek nevinných obetí … svet tejto Beštii tlieska … neplačme preto, ak sa raz bude ozývať z jej batoha náš nárek a spomeňme si – predtým sme aj my tlieskali.