O Slovensku

Medzi blogermi na každom portáli sa nájdu hviezdy … niektorí ľuďom pomôžu, lebo dokážu svojimi slovami vyprovokovať k riešeniu boľavých problémov, iní hviezdia najmä svojou fantáziou … či skôr nenávisťou k tým, ktorí boli zjavne úspešnejší …

Každý bude vedieť, koho mám na mysli … takže nemusím menovať. Aj Pravda má svoje hviezdy, jednou je večný ficobijca, druhou odhodlaný bojovník proti eštebácko-komunistickej mŕtvole. Obaja sa pasujú do pozície vzdelancov, či svedomia spoločnosti – ale spôsobom vyjadrovania patria skôr niekde na opačnú stranu spoločnosti. Kde je asi ich problém ?

Neviem … jedného zjavne trápi, že ho kariérne (hovorovo povedané) prešťal obyčajný krajčír, ktorý dokonca žil vo vile až do konca svojich dní … druhého zase trápi, že pri moci je jeho smrteľný nepriateľ, ktorý dokázal to, čo jeho vyvolení nezvládli – zvrhnúť malých králikov a vytvoriť systém jedného – kráľa.

Hm … ak by niečo vedeli o minulosti, napríklad francúzskej, tak by poznali aj podstatu úspechu Francúzska počas vlády Ľudovíta XIV. Zjednodušene povedané, zbavil sa všetkých potenciálnych konkurentov, túžiacich po moci, oslabil moc šľachty a centralizoval riadenie štátu vo svojich rukách. Úspech jeho vlády bol založený na tom, že šľachta mohla žiariť – v jeho tieni. Niečo podobné urobil aj R.Fico. Poučil sa z chýb svojich predchodcov, či už to bol V.Mečiar alebo M.Dzurinda, a nedovolil, aby jeho dielo rozkladali vnútorné rozbroje. Nemusí nám byť sympatický, nemusíme ho voliť – ale rešpekt si zaslúži.

O intelektuálnej úrovni oponentov R.Fica svedčia najlepšie ich vyjadrenia o jeho voličoch. Podobne, ako kedysi v prípade voličov V.Mečiara, sa o nich vyjadrovali ako o menej vzdelaných, dedkoch-babkách, ovciach … atď. Napokon, robia to podnes … týmto spôsobom sa vyjadrujú ľudia, ktorí seba považujú za intelektuálnu elitu národa, za vzdelancov s potenciálom … otázkou ostáva, aký je asi celkový potenciál ktoréhokoľvek politika na čele slovenského štátu, keď na rozdiel od obyčajného sedliaka nevedia hospodáriť iným spôsobom, než hromadením dlhov.

Pretože ten obyčajný, nevzdelaný sedliak veľmi dobre vie, že nemôže minúť to, čo nemá. Naopak – intelektuáli neustále tvrdia, že hromadenie dlhov nie je ničím nezvyčajným, a všetko je úplne v poriadku – nakoniec, oni to aj tak nepocítia na svojej životnej úrovni, však si prideľujú slušné platy a benefity, nie ? Ale hlupáci – sú tí sedliaci.

__________________________

Kto ma pozná, veľmi dobre vie, aký som mal život počas vlády komunistickej strany, ako sa na ňom podpísala “ nevymáchaná “ papuľa nielen mojich príbuzných, ale aj moja vlastná. Bezmála som neskončil školu, lebo som neustále mal pripomienky. Nikdy som sa však neinštaloval do pozície oponenta režimu, lebo som mal výhrady voči konkrétnym ľuďom. A tým som to bez obalu kedykoľvek povedal.

Ani dnes sa netajím, že som viac typický dedinský chrapúň, a sotva inteligent. Ale nie som slepý. Pamätám, ako sa mali ľudia, keď som bol dieťa, respektíve dospievajúci – a vidím, ako sa majú dnes. Vidím, ako mladí riešia problémy, ktoré sme my nemali. Ako ich nevedia riešiť. Ako sa trápia, zadlžujú … a vôbec nevedia, či  budú schopní aspoň založenia rodiny.

___________________________

A prepáčte, neurazte sa – ale len skutočný hlupák ma bude presviedčať, že tritisíc korún sa rovnalo sto dolárom. Len skutočný hlupák tvrdí, že komunisti zanechali rozvrátený sociálny systém, a keby to bol môj syn, dostal by poriadne a nerátaných. Však práve prvá Dzurindova vláda ozdravovala banky z fondov sociálneho systému, neskôr ich odpredala a dodnes sa nevie, či sa tie peniaze (nasporené našimi otcami a dedmi) do týchto fondov vrátili. Ale súdiac podľa toho, s akými problémami sa odvtedy sociálny systém borí, ako sa umelo naťahuje vek odchodu do dôchodku (čím sa blokujú pracovné miesta pre mladých), tak sa tie peniaze jednoducho stratili a dnes sa všetci snažia, aby túto krádež legitimizovali.

___________________________

Pre mňa je každý spolok typu únie či severoatlantického paktu nepriateľom z princípu. Rovnako som to cítil aj v časoch RVHP a Varšavskej zmluvy. Sedliacky rozum nepustí, a ak sa spoja bohatý a chudobný sedliak, tak bohatý bude bohatší … a chudobný chudobnejší. A ten chudobný vždy získa jediné – pána, ktorý mu neustále siaha do života, prikazuje a obmedzuje. Nikdy to inak nebolo a sotva niekedy bude.

Pre mňa mal vždy prednosť Slovák pred každým privandrovalcom. A pokiaľ sa nemá Slovák dobre, ostatným sa nemá rozdávať. Tým skôr, že sa rozdáva z vrecka Slováka – teda toho, čo sám nemá.

___________________________

Komunista ? Eštebák ? Kašlem na nich. Pre mňa majú škodcovia reálne mená, a ich politická príslušnosť či názory ma vôbec nezaujímajú. Ak sa totiž bavíme napríklad o zločinoch bývalej štátnej bezpečnosti – prečo tí istí ľudia nevolajú aj po zákaze CIA, a potrestaní jej zločinov, ktorých je minimálne rovnaké množstvo ? Prečo nevolajú po zákaze Mossadu, ktorý sa tiež netajil účasťou a organizáciou vrážd na celom svete ?

Pokrytectvo a zbabelosť … tak sa volajú dôvody ich správania. Nech ďalej argumentujú svojím vzdelaním … radšej budem tým dedinským chrapúňom, než titulovaným pokrytcom a zbabelcom. Radšej budem sedliakom, ktorý hospodári s tým, čo má a nerobí straty na účet iným, než titulovaným “ expertom „, ktorý hromadí dlhy pre budúce generácie.

Pretože najlepším svedkom pravdy je – čas.