O Slovensku

Organizácia spojených národov je archaický prežitok, ktorý je navyše nefunkčný. Plne v područí svojho najväčšieho dlžníka, teda USA, s absurdne (ne)fungujúcou bezpečnostnou radou, ktorá slúži len na vzájomné blokovanie a opľúvanie medzi veľmocami. Asi preto mám rovnaký pocit pri zmienke OSN, kde tiež mám chuť na jediné – odpľutie.

Výzva pre európsky kontinent, aby sa viac venoval otázke migrantov, je účelovým pokrytectvom a priznaním, že OSN je nepotrebnou organizáciou, ktorej najviac prospeje – zrušenie. Dá sa totiž povedať, že od čias bombardovania Juhoslávie a vraždenia civilného obyvateľstva lietadlami NATO začal súvislý rad udalostí, kde organizácia vždy len zlyhala.

Dodnes nedokázala napriek mnohým výzvam jednoznačne deklarovať, že vojna proti Iraku či Afganistanu boli zločinmi proti ľudskosti, dodnes nedokázala napriek mnohým výzvam vyjadriť jednoznačné stanovisko k činnosti amerických tajných služieb na Blízkom východe, čo malo na za následok občianske vojny a státisíce obetí. Nehovoriac o utečencoch, lenže …

Prepáčte, ale ak budem utekať pred vojnou a fanatikmi, bude mi jedno, kde utečiem, ale hlavne sa chcem vyhnúť násiliu a hrozbe smrti. A ochrániť pred tým aj svoju rodinu. Keď sa však pozriem na rôzne zábery a spovede migrantov, všetci jednotne mieria do bohatších krajín európskeho kontinentu, pričom drvivá väčšina z nich platí za útek veľké sumy. Lekári, právnici, profesori … dalo by sa povedať, že elita spoločnosti, nie ?

Čo je však s ostatnými ? Koho zaujíma osud obyčajných ľudí, ktorí nemajú peniaze na útek a musia denne bojovať o prežitie vo vlasti, zmietanej vojnovým konfliktom ? A čoraz viac si myslím, že masírovanie verejnej mienky otázkou migrantov je odpútaním pozornosti od dvoch skutočných problémov. Po prvé, že európske krajiny zdecimovali sociálny systém takým fatálnym spôsobom, že ich populácia začína rapídne starnúť a mladé generácie sú v nedohľadne, keďže z hľadiska životných podmienok je rodina (najmä v chudobnejších krajinách) skôr nepriateľom štátu a vládnucich elít, ktoré nevedia spravovať verejné financie. A tak ich predstavitelia dúfajú, že za pomoci migrantov zaplátajú následky výpadku rôznych odborníkov v spoločnosti. Po druhé, vinníci nepokojov na Blízkom východe, ktorí financovali zvrhnutie fungujúcich režimov v Líbyi či Sýrii, a spôsobili o.i. aj expanziu fanatikov z islamského štátu, nie sú schopní napraviť následky vlastných zločinov. Nehovoriac o tom, že ani verejná mienka v ich krajinách im nemôže byť ľahostajná, a sotva by im daňoví poplatníci odpustili také šetrenie, akému sa potichu prispôsobili napríklad Slováci.

Zaujímavé je ešte niečo iné. Slovensko je jednou z mála krajín, kde je prevádzačstvo tvrdo trestané. A hoci sa oficiálne hovorí o ničení pašeráckych plavidiel, len veľmi málo sa hovorí o potrestaní gangov, ktoré na tomto “ podnikaní “ veľmi dobre zarábajú. Skoro to pôsobí tak, že sa cielene vyberajú prijateľní migranti a ostatní sú pod pláštikom zákonnosti vrátení do miesta, odkiaľ sa na svoju cestu vypravili.

Prázdne výzvy OSN v otázke migrantov len potvrdzujú, že ide o všetko možné, len nie o riešenie problému. Navyše, všetky krajiny únie bojujú s rastúcim zadĺžením, čo môže byť tiež príčinou záujmu vládnucich elít o migrantov. Ich zásluhou by mohli vytvoriť tlak na trhu práce, čo by zákonite mohlo viesť k poklesu mzdových výdavkov … a získaniu páky na tých, ktorým sa nechce pracovať za žobrácke mzdy, v otrockých podmienkach.