O Slovensku

Procházka v Sieti nám oznámil, že s Ficom v žiadnom prípade … éjha, ale si verí … to ako tá blcha, čo slonovi kričala – ale dupeme … keď išli po moste.

No, vodca Siete povýšil vtip na vyššiu úroveň. Nepotrebuje ani slona, aj bez neho bude rázne dupať. Otázkou je – či bude mať na mýtne po moste, aby vôbec dupať mohol.

Už dlhšie mi chodí po rozume jedna otázka – prečo nemáme vo volebnom systéme zakotvené pravidlo, že víťaz volieb je automaticky účastníkom vlády (so zaručeným postom premiéra), bez ohľadu na názor ostatných, ktorí sa dostanú do parlamentu. Pretože slovenská pravica si zvykla na získanie moci pomocou intríg, pričom nemá absolútne žiadnu snahu, aby si získala voličov. Jednoducho sa spolieha na “ cigánsku “ férovku v štýle – čo spravíš, ak pôjdeme proti tebe všetci ? A tomu zodpovedá aj spôsob vládnutia pravicových strán, ktoré jednoducho kašlú na voličov, keďže sa k moci vedeli dostať aj s minimálnou podporou.

Neviem, pri výbere zamestnancov do firmy ma nezaujíma, kto im je či nie je sympatický. Majú pracovať za moje peniaze a v mojom záujme, a ich antipatie nie sú podstatné. Podobne by to malo byť aj pri riadení štátu – ak niekto nie je schopný spolupracovať s tými, ktorých si vybrali iní – nech ide do čerta, nikto ho predsa nenúti.

Na záver, sedeli chlapi v krčme a smiali sa … vraj prd vo vetre chce rozkazovať zadku, kedy ho vystrelí … veru, niekedy mi tak pripadajú reči slovenských politikov, ktorých volebný potenciál sa dokáže zhromaždiť v staničnom bufete … niekde na Hrochoti.