O Slovensku

Chile 1973 – vojenský prevrat pod vedením generála Pinocheta. Vznik diktatúry – výsledkom je oficiálny odhad obetí – celkovo 40 018, z toho 3 065 zavraždených. Za tieto zločiny nebol nikdy Pinochet potrestaný. Jediným, kto našiel odvahu na hľadanie spravodlivosti, bol španielsky sudca Baltasar Garzón, ktorý na Pinocheta vydal aj zatykač. V súvislosti so spomínaným sudcom je zaujímavá aj iná kauza, ktorou sa zaoberal – Operácia Kondor, ktorej cieľom bola likvidácia politických oponentov v Južnej Amerike, za výdatnej pomoci americkej CIA. Počet obetí sa odhadoval na 60 000.

Zaujímajú niekoho tieto udalosti a ich obete ? Sotva … účel svätí prostriedky, a nikde to neplatí viac, ako práve v súčasnom svete. Vlastne sa dá povedať, že táto zásada platí už od druhej svetovej vojny, pričom povestnou čerešničkou na torte je predsedníctvo Saudskej Arábie v Rade pre ľudské práva pri OSN.

Len pre zaujímavosť, nedávno prijali v Saudskej Arábii zákon, podľa ktorého je prejavom terorizmu “ volanie po ateistickom myslení v akejkoľvek forme, alebo spochybňovanie základov islamského náboženstva, na ktorom je založená táto krajina “ … nové predpisy boli prijaté pred menovaním Saudskej Arábie do čela Rady pre ľudské práva v OSN, čo komentoval hovorca amerického ministerstva zahraničia M.Toner slovami “ toto rozhodnutie by sme mali privítať, pretože sme so Saudskou Arábiou blízky spojenci …“

Ako sa vám páči predstava, že oficiálnym spojencom vašej krajiny je režim, známy potláčaním ľudských práv, verejnými popravami, či realizáciou trestov na úrovni stredoveku – bičovaním, kameňovaním a podobne ? Krajina, kde bol na trest smrti odsúdený za protivládne protesty sedemnásťročný mladík a čaká ho – ukrižovanie ? Ako vôbec môže niekto nazvať tento režim – spojencom ? No, dnes môže … napríklad ako formu odplaty za umelé zníženie cien ropy, ktoré malo zraziť na kolená – Rusko.

 

 

Ak neprekáža saudský režim, sotva môže niekto kritizovať politiku Kremľa …

V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť problém, ktorý je neustále vyhadzovaný na oči – krvavý konflikt v Čečensku. Je nepochybné, že Čečenci a Rusi nemajú príliš veľa dôvodov na to, aby sa mali v láske. Otázkou však je, prečo po vyhlásení nezávislosti Čečenska v roku 1991 neuznal tento akt žiadny štát, s výnimkou Afganistanu počas vlády Talibanu, a Gruzínska počas prezidentského obdobia Z.Gamsachurdiu.. Rovnako je otázkou, prečo svet toleroval, že bývalý prezident Dudajev rozpustil parlament, ktorý mu nechcel schváliť niektoré návrhy (o.i. aj zavedenie islamského práva šaría). Opäť platila zásada – nepriateľ nášho nepriateľa je – náš priateľ ? Už za Dudajeva dochádzalo k čečenským akciám na území Ruska, kde sa realizovali rôzne únosy ľudí, za ktorých prepustenie sa požadovalo výkupné, a ak nebolo zaplatené – zajatci boli nemilosrdne popravení. Okrem toho tam prekvital obchod so zbraňami, či drogami … je to náhoda, že sa dnes deje niečo podobné aj v Kosove ?

A pritom by stačilo tak málo … aby sa konečne každý staral sám o seba, a akákoľvek spolupráca krajín bola založená na vzájomnom rešpekte a úcte … ale, to by som asi chcel veľa, pretože túžba mocných po impériách “ nad ktorými slnko nezapadne “ … je zrejme neuhasiteľná.

A to platí pre všetky veľmoci bez výnimky … pretože ľudstvo ešte stále nepochopilo jednoduchú pravdu – bohatý a mocný ešte neznamená, že aj – múdry …