O Slovensku

Veru, neraz sa nasmejem na niektorých indivíduách, čo chodia do diskusií. Klávesnice majú plné slobody a demokracie, ale len dovtedy, pokiaľ sa podobnými pravidlami nezačne riadiť niekto, koho majú v zuboch – a ihneď kričia, to sa nesmie, zakážte im to … potrestajte, rozšírte sankcie … vylúčte ich …

Pravidlo pre slobodu a demokraciu je jednoduché – dáš pokoj, máš pokoj. Keďže v súčasnom svete neplatí, výsledkom je bruselská, neokomunistická diktatúra, ktorú najlepšie hodnotia slová N.Faragea – “ nechcem žiť v Európe, ovládanej Nemeckom “ … nie, vôbec sa mu nedivím, lebo presne pomenoval to, čo sa dnes deje.

Bývalá komunistická chrapač, či neraz skôr chrapač, ktorá sa márne snažila dostať na vyššie pozície medzi komunistami, dnes besne vykrikuje, že nepriateľ je každý, kto odmieta kričať – “ S Bielym domom na večné časy a nikdy inak “ … alebo si dosaďte namiesto slov Biely dom – Brusel.

Kto nedá pokoj, nemá pokoj … aj preto sa neustále vojnový zločinec č.1 v súčasnosti, teda americký prezident oháňa bubákmi hrozby terorizmu. Napokon – musí splatiť podporu, ktorá sa mu ušla v čase kandidatúry, keď ešte Američania ani len vo sne netušili, akú pokryteckú beštiu si volia do Oválnej pracovne. Nech im je útechou, že o výsledok volieb je rozhodnuté skôr, než prikročia k volebnému aktu.

Dlhé roky riešia demokrati nepokoje na Blízkom východe, tie nepokoje, ktoré sami vyvolali a financovali. Výsledok ? Nula. Ešte viac obetí, ešte viac utrpenia … a mier v nedohľadne. Všetko navyše zaklincujú zverením agendy s ľudskými právami do pôsobnosti najtvrdšej diktatúry v regióne – Saudskej Arábie. O tom, ako dnešný svet funguje, svedčí najlepšie fakt, že karikatúra istého autora, ktorú som zverejnil v jednom z predošlých blogov, vydržala na svojom mieste – sotva pár desiatok minút, a potom bola odstránená.

Prečo ? Pretože video z verejnej popravy nie je tak nebezpečné, ako ironické zobrazenie obhajcu ľudských práv, ktorého najobľúbenejším nástrojom je katovský meč !!!

Je priam na zaplakanie, že čoraz častejšie mi chodí po mysli myšlienka – kde asi bude na svete pokoj ? Súdiac podľa správania súčasných svetovládcov, asi si budem musieť kúpiť ostrov … lenže, toľko peňazí nemám (však nie som krvavá celebrita, alias populárny odkopávač hláv so symbolickou policajnou funkciou), navyše – ako ten ostrov ochrániť, aby sa tam neobjavila neskôr luza, navlečená v luxusných oblekoch … ?

Nenávisť ? Kdeže … len si kladiem otázku, čo budú hovoriť proamerickí zadkolezci, až raz príde zákon, ktorý sa im znepáči, odmietnu ho a ich doterajší spojenec a vzor ich bude presviedčať o svojej pravde – humanitárnym bombardovaním. Však si spomeňme, ako nás spojenci a partneri skúšali vydierať koncom minulého storočia, a vyhrážali sa medzinárodnou izoláciou, ak si zvolíme toho, kto sa s nimi nebude deliť o svoj lup.

Nuž, nech lezú ďalej tam, kde im to vonia klozetovým papierom zn. dolár … a nech si vo chvíli najhoršej spomenú na slová – nedali pokoj, nebudú mať pokoj …