O Slovensku

Skúšam si predstaviť, čo by sa dialo v svetových plátkoch ako njú jork tájms alebo der špígel, prípadne zí dojče caitung, ak by sa rozšírila správa, že v komunistickom Československu plánuje vláda zavedenie biometrických údajov v dokladoch, husté pokrytie ulíc kamerami, či zrušenie bankoviek a mincí a zavedenie platobného styku výhradne pomocou platobných kariet, kde by sa identita vlastníka potvrdila snímaním rohovky, alebo odtlačkom prsta … teda, to by bol iný cirkus, ozýval by sa vreskot z každého kúta, že sa jedná o neprimeraný zásah do ľudských, občianskych a ešte neviem akých práv … všetci demokrati by na nás pohŕdavo hľadeli a odmietali by sa s nami čo i len na ulici stretnúť, lebo vraj každý je slobodný a nevinný, pokiaľ súd nevyriekne opak …

No, doba pokročila a dnes je v zmysle slovutných demokratov každý podozrivý a vinný, pokiaľ sa nepreukáže (alebo pokiaľ on nepreukáže) opak. A tak som sa včera dozvedel, že napríklad rôzne opatrenia pri platbách (napríklad v poslednom čase na slovenských poštách) sú zavedené preto, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí … teda poviem vám, už si jasne predstavujem zločinca, ako perie peniaze na slovenskej pošte, drží v ruke vejár poštových poukážok na tridsať – päťdesiat eur a čaká, kým ho tetka za sklom vybaví.

Štát, presnejšie jeho reprezentanti predpokladajú, že každý je potenciálny zlodej a tak každého treba pozorne strážiť, aby náhodou nekradol, alebo inak neporušil zákon. Asi to predpokladajú na základe svojich životných skúseností, pretože pri pohľade na rôzne odhalené prípady podivnej činnosti politikov si trúfam konštatovať, že najťažších zločinov v ekonomickej oblasti sa dopúšťajú práve volení (nevolení a dosadení) zástupcovia, lebo im v zásade nehrozí žiadny trest. Práve v štátnych službách lietajú miliardy von oknom, rozdávajú sa kšefty rôznym kumpánom z čias podnikania … a preto treba strážiť drobné, aby ostalo aspoň niečo na výplaty, alebo úplatky tzv. zahraničným investorom, aby nám dopriali tú radosť, nechať sa zdierať za zlomok toho, čo musia platiť doma.

A tak sme sa dopracovali k absurdnej situácii – na základe skúseností demokratov s ich vlastnými zločinmi sa stávajú národy podozrivými z toho, že by sa náhodou mohli správať úplne rovnako … ako ich predstavitelia.

Ale viete, vlastne to nie je zlý nápad, taká dôsledná kontrola ľudí. Len sa musí doviesť k maximálnej efektivite. Napríklad umiestnením zvukového implantátu do tela každého politika, ktorý by bol neustále online a každý volič by mohol skontrolovať, či náhodou neplánuje nejakú prasačinu za verejné peniaze. Umiestniť kamery do ich domov, chát, áut, proste všade, aby verejnosť mala neustále pod kontrolou svojich zamestnancov. Prípadne im na nohy zavesiť železnú guľa na reťazi, aby sme ich nemuseli naháňať, keď niečo vyparatia.

Aj také verejné obstarávanie … veď by sme mohli toľko ušetriť, keby sme zaviedli absolútnu kontrolu výberu. Priame prenosy z jednaní komisií, detailné zverejňovanie predložených ponúk, histórie a úspechov kandidátov … a ešte to tak poistiť pravidlom, že každý, kto bude nejako fixľovať, bude okamžite zastrelený – však skúša okradnúť národ, nie ? Otázkou je, kde by sme pochovali toľko vagabundov, pretože tu roky fixľujú a klamú všetci … a tí, čo neklamú, obvykle sú kontrolovaní kamerami, biometrickými údajmi a podobne, aby ich ani náhodou nenapadlo nasledovať príklad ich pánov.

 Páni sa boja … taká je pravda. Boja sa následkov toho, čo denne na národoch sveta páchajú … a tak sú všetci vinní, ak … nie, nemal som na mysli, že ak sa nedokáže opak. Chcel som povedať, že vinný je podľa dnešných svetopánov každý, kto nie je – mŕtvy.

No, komunisti boli amatéri … tí sledovali len asociálne živly, alkoholikov a papagájov, ktorí veľa rečnili a nič nerobili … a ešte aj mali plné vrecká peňazí … asi ich našli niekde v lese, objavili nejaký zázračný strom, ktorý namiesto ovocia zakvitol – stokorunami … ktovie. Nepoznáte taký strom ? Aj ja by som chcel … oberať.