O Slovensku

Šialený nadpis ? Áno … mne však pripadá rovnako šialené, keď niekto začne masírovať vianočnými sviatkami v novembri, a priznám sa, už mi to aj poriadne lezie na nervy. Iste, už som uvažoval, že napíšem Ježiškovi, aby dal duševného zdravia všetkým asociálom chamtivého vrecka … lenže, asi aj ten sa už len niekde skrýva, aby nevidel, čo urobili z jedného sviatku … chamtivé a nenažraté špiny.

Takže … v zmysle dnešnej módy si pokojne môžeme želať všetko dobré k budúcej Veľkej noci, alebo letným prázdninám … však, čo tam po nejakom kalendári, nie ? Čo tam po zblbnutých deťoch, ktoré už (niekedy) od začiatku novembra opakujú, čo by asi chceli pod vianočným stromčekom, a len ťažko sa im vysvetľuje, čo je najväčším darom Vianoc …

Celá rodina v zdraví a pohromade …

Lenže, práve rodina sa akosi zo sviatkov mieru a pokoja vytráca. Dnes sa už dokonca aj počas sviatkov bojuje, čo bolo kedysi absolútne tabu. Pridajme k tomu úžasnú filmovú “ kvalitu “ ako rôzne odrhovačky s B.Willisom … priam pretekajúce krvou, alebo inými “ hviezdami “ umenia. A výsledok ? Vidíme dnes vo svete – úcta voči životu, rodine … sa úplne vytratila.

Úplne komicky vyznievajú rôzne argumenty primitívov, ktorí pri otázke gýču a nekultúrnosti, ktoré sprevádzajú sviatky, bohorovne povedia – však nezapínajte televízor, a máte pokoj…. iste, nech si na to spomenú, keď ich na ulici náhodou tresne po kotrbe nejaký feťák, lebo nemá na drogy a potom sa môžu utešovať alternatívou svojej infantilnej myšlienky, že – nedostali by po kotrbe, keby sedeli doma na zadku a nevychádzali na ulicu.

Obmedzme prácu počas dní voľna a sviatkov …

Prehodil raz jeden známy v debate. Nemám s tým žiadny problém, však ľudia si zaslúžia oddych. Ale vtedy som povedal aj niečo iné – spojme to aj so zákazom vysielania programov s násilnou tematikou, zakážme počas sviatkov vysielanie reklamy … pozrel na mňa a hovorí – to nemyslíš vážne, však predsa vysielatelia majú právo … hm, zrazu sa debata zvrhla na to, kto a na čo má právo … najskôr preto, že externe pracoval pre jednu súkromnú televíznu stanicu. Takže debata skončila slovami – koho chlieb ješ, toho pesničku spievaj.

Svojho času sme poslali sťažnosť Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie. Akosi sme zistili, že vôbec nesedia vysielacie časy programov, dĺžka reklám presahuje všetky tolerovateľné hranice, naďalej sa reklamy vysielajú so zvýšenou intenzitou (takže prijímač priam vrieska), programy s násilnou tamatikou sa vysielajú počas celého dňa, hoci predpisy a zákony hovoria niečo iné. Odpoveď bola nemastná-neslaná … vieme, ale čo s tým máme robiť ? No nič nerobte, dajte výpovede a prestaňte parazitovať na národe, napadlo ma pri čítaní splaškov a zbabelých výhovoriek.

Takže … pokojne si gratulujme k sviatkom aj rok vopred, však keď môže byť sprostá doba, môžeme byť sprostí aj my, nie ? A keď sa náhodou bude vaše dieťa pýtať, prečo počas sviatkov nejaký ujo v televízii strieľa a zabíja, môžete odpovedať aj takto – ujo mal ťažké detstvo, mama bola prostitútka a narkomanka, režisér a autor scenára sú sadomasochisti … a ty tiež nevieš, čo ťa v budúcnosti čaká – tak sa uč, dieťa moje … lebo, keď sa mlčky prizeráte tým absurdnostiam, ktoré sa dnes dejú, alebo ich dokonca obhajujete, práve tak znie váš “ výchovný “ odkaz deťom.