O Slovensku

Takže, SDKÚ-DS odchádza do priepasti zabudnutia s posledným zášklbom snahy o udržanie pri koryte v predvedení Ľ.Kaníka s názvom DS-SDKÚ.Nie, netreba si robiť ilúzie, prvá obeť vreca zemiakov skončí úplne rovnako, napokon – aj úplne zaslúžene. Ešte chvíľočku bude mútiť vodu, ešte malý okamih sa bude snažiť o postavenie jazýčka na váhach … aby nakoniec skončil po zásluhe v priepasti zabudnutia. Nie, nikto nebude plakať, skôr mnohí budú škrípať zubami, že mu nejeden kaukliarsky kúsok prešiel tak ľahko … beztrestne. Ale … nie je prvý, ani posledný.

Napriek tomu nás to tešiť nemôže. Rozpad “ zodpovednejšej “ perspektívy Slovenska definitívne znamená aj koniec nádejí, že budú vyšetrené rôzne kauzy a potrestaní vinníci. Znamená to predĺženie dominancie strany R.Fica, ďalšie čakanie na politický subjekt, ktorý bude zaujímať aj niečo iné, než vrecká jeho predstaviteľov. Ďalšie čakanie na to, kým niekto v inom košiari konečne pochopí, že šéf môže byť len jeden a musí mať na ceste k úspechu skupinu schopných, zodpovedných a slušných ľudí. Žiaľ, tzv. pravicové strany sa dokázali len hádať, spájať v cigánskej férovke proti jednému, aby sa znovu mohli – hádať. Samozrejme, ešte dokázali túto krajinu a národ predávať akémukoľvek pobehajovi zo zahraničia, ktorý bol ochotný slušne zaplatiť. Vždy stavali európske záujmy nad národné, takže sa o nich dá pokojne povedať – boli a sú to zradcovia štátu i národa.

Takže … opäť sa ukazuje, že na voľby je zbytočné chodiť …  nie je koho voliť, a voliť medzi zlým a ešte horším … tadiaľto cesta nevedie, roky sa o tom neustále presviedčame na vlastnej koži.

Vyznie to pesimisticky, ale bude pokračovať trest za to, že sme sa nechali chrapúňmi a vagabundmi okradnúť o štát, a nechali sme ich, aby o nás – rozhodovali bez nás. Nechali sme sa okradnúť o vlasť … a naivne čakáme, že sa nám vlasťou stane štát, založený vagabundmi – pre vagabundov. Nestane … nemôže … čo je založené na zločine, nikdy nebude fungovať spravodlivo a zákonne.

Možno, snáď niekedy v budúcnosti pochopia budúce generácie, že správa štátu nemôže byť založená na tom, ktorou rukou niekto hrabe peniaze, alebo si vytiera zadok, ale musí byť založená na

Slušných ľuďoch, ich odborných a preukázateľných schopnostiach, zodpovednosti za ich skutky a následky rozhodnutí 

Možno budúce generácie pochopia, že štát sa spravuje a nerozpredáva … že ak nejaký pajác kdesi na opačnom konci oceána hovorí o mieri s krvavým nožom v ruke, tak je to zločinec a nie mierotvorca … možno pochopia, že ak ich niekto núti k rozhodnutiam, s ktorými nesúhlasia – tak to určite nie je ich spojenec, či slušný partner.

Možno pochopia, že ak niekto podporuje politiku, zameranú proti národu a v prospech rôznych privandrovalcov, netreba mu dávať miesto na vyjadrovanie, ale ho treba tvrdo a nemilosrdne vyhnať … pretože jazyk hada je vždy rozoklaný a jeho zuby sú jedovaté, a predsa záujem miliónov musí stáť nad právami jednotlivca … tým skôr, že on sa vždy oháňa len právami, ale povinnostiam sa vyhýba, ako sa len dá …

Možno pochopia, že štát má slúžiť občanom, má byť pre občanov a má sa o nich starať … možno pochopia, že základom pokoja je nulová tolerancia voči rôznym mimovládnym organizáciam, s pochybnými cieľmi a ešte pochybnejším financovaním … pretože nie je žiadny rozumný dôvod, aby povinnosti štátu plnili rôzne pochybné subjekty. Pretože štát má byť pre ľudí, nie ľudia pre štát …

Možno konečne pochopia, že štát má naozaj slúžiť ľuďom a je jeho jedinou povinnosťou, aby fungoval v ich prospech. Možno pochopia, že len zlodeji, vagabundi a podvodníci trvajú na tom, aby každý platil dane a staral sa – sám o seba.

Modrá nebola dobrá a preto odchádza na smetisko dejín. Mali by sme však hľadať spôsoby, ako na smetisko dejín vyhnať všetkých, ktorí urobili pre tento národ primálo, a pre vlastné vrecká a rodiny – priveľa. Čím skôr … tým lepšie …