O Slovensku

Kto chce, nech pokojne hoci aj rok tlieska, že na Slovensko príde ďalšia automobilka … ja tlieskať nebudem, pretože postavenie ekonomiky a štátnych príjmov na prevažne automobilovom priemysle pokladám za prejav diletantizmu najhrubšieho zrna … a nielen to …

Najprv jedno konštatovanie – každý predstaviteľ akejkoľvek zahraničnej spoločnosti pri oznámení, že príde na Slovensko, zároveň konštatoval – Slovensko ponúklo najlepšie podmienky zo všetkých uchádzačov. Čo sú tie podmienky ?

Skúsme opakovať len z toho, čo je dostupné v médiách – každému “ údajnému “ investorovi sa poskytne štedrá štátna pomoc, daňové prázdniny, pozemky na výstavbu v symbolickej cene, príspevky na preškolenie pracovníkov, alebo zriaďovanie pracovných miest … no, povedzme si ľudkovia, kto by nechválil štát, ktorý mu zafinancuje jeho podnikanie ? Kto by nechválil štát, ktorý sa vzdá miliónov eur na daniach, hoci od chudákov zoderie aj kožu z chrbta, ak si dovolia čo i len deň meškať so svojou povinnou platbou ? Kto by nechválil štát, kde sa zmluvy o investíciách koncipujú tak, že štát má povinnosti a investor prevažne – práva ? Kto by nechválil štát, ktorý veľa dáva, ale skoro nič nežiada … a dokonca, neraz sa ešte vzdá aj práva chrániť svoje záujmy na domovskej pôde v prospech investora ?

Pozrel som si niekoľko tzv. priemyselných parkov. Skoro všetky majú jedno spoločné – sú situované na úrodnej pôde, kde sa kedysi pestovali poľnohospodárske plodiny. Nevidel som (možno je to moja neznalosť) ani jeden z bývalých podnikových areálov, ktorý by bol nejakým investorom využitý … nečudo, však najprv by bolo treba búrať, odviezť odpad a až potom by sa mohlo stavať … a to by znamenalo zvýšené náklady, oddialenie štartu výroby …

Na akej pôde sa ide pri Nitre stavať areál britskej automobilky ? Opäť na úrodnej pôde … neviem, ale možno by stálo za pokus, keby sme autorom týchto nápadov podávali mesiac nepretržite motorový olej a skrutky namiesto riadneho jedla … možno by potom dokázali pochopiť aj to, čo chápe dieťa v materskej škole, že bez úrodnej pôdy sa nedajú dopestovať rôzne plodiny, ktoré nakoniec končia na našich stoloch. A aj žiak základnej školy už dnes vie, že sme čoraz viac závislí na dovoze potravín, čo významným spôsobom ohrozuje bezpečnosť štátu a jeho obyvateľov, lebo sme veľmi ľahko vydierateľní. Smutné je, že to nechápu ľudia, ktorí sú doslova ovenčení rôznymi titulmi a funkciami … hotoví zberatelia pozícií, pre ktorých zrejme deň nemá dvadsaťštyri hodín … pritom ani jednu nevykonávajú poriadne.

Niekto možno chápe príchod britskej automobilky ako veľké víťazstvo. Ja ho skôr vidím ako potvrdenie skutočnosti, že doteraz sa nenašla žiadna politická garnitúra, ktorá by bola schopná budovať a spravovať štát.

Ja viem, demokrati sa veľmi dobre zabávali na komunistických päťročniciach, lenže … aj napriek tomu, že mnohé ciele boli skôr fantazmagóriou, neraz som na konci roky videl, ako sa riaditelia podnikov doslova triasli, či naplnia prijatý plán … a ich strach bol zreteľný. Pretože plán umožňoval zároveň aj kontrolu toho, ako sa veci majú … 

Dnes sa plánovanej ekonomike (v podstate základu úspechu) každý vyhýba. Je to pochopiteľné, však fiktívne ciele vo forme vzletných slov o raste HDP (čo je vlastne ukazovateľ, ktorý v súvislosti so životnou úrovňou obyvateľstva nehovorí absolútne nič), sa ťažko kontrolujú a ešte ťažšie sa určuje zodpovednosť za ich nedodržanie.

Iste, zdanlivo môžeme tancovať nad získaním (možno až) pätnásťtisíc pracovných miest. Ale len dovtedy, kým si neuvedomíme, že obnovením poľnohospodárstva a snahou o získanie potravinovej sebestačnosti (či skôr jej obnovenie) by sme získali – tristotisíc pracovných miest, možno aj viac. Nehovoriac o tom, že by sa obnovili pracovné miesta pre ľudí s nízkym vzdelaním, alebo v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. A z tohoto uhla pohľadu vyzerá slávny príchod automobilky na Slovensko skôr ako posledná útecha umierajúcemu – pár sekúnd pred posledným výdychom.

Zbytočne sa snažia politické špičky, pravda je nemenná – investorov si kupujeme, platíme zo spoločného vrecka ich podnikanie … a nechávame riadenie štátu v rukách ľudí, ktorí štát naozaj nevedia ani spravovať, ani budovať … pretože, sotva sa ukáže lepšia lokalita, investori sa chovajú tradične a idú – o dom ďalej. A nám ostane – nepoužiteľná a zdevastovaná pôda …