O Slovensku

Priznám sa, že punk ani súvisiace žánre mi nič nehovoria. Mám rád iný druh hudby, jednak to, čo symbolizovalo moje dospievanie, teda ABBA, Erasure, Queen, alebo filmovú hudbu, ktorú pokladám svojím spôsobom za vrchol toho, čo sa vôbec v hudbe dá ponúknuť. Iste, neobídem ani klasiku, či už je to opera, alebo hlavne môj obľúbený žáner – muzikál. A punk … mi sem akosi nezapadá, ale hovorím si – sto ľudí a tisíc chutí …

Keď sa strhol škandál okolo dievčenskej skupiny Pussy Riot, nehovorilo mi to absolútne nič. Presnejšie, počul som len vyjadrenia ľudí, ktorí patrili do mocenských kruhov, alebo sa snažili hrať na akési svedomie národa, či doby … hoci na to, a to si povedzme otvorene – nemajú. Pretože svedomím doby či národa môže byť len človek, ktorý je vo svojich názoroch a hlavne morálnych hodnotách – konštantný.

Hodil som teda okom na web, a skúsil nájsť niečo z produkcie tejto skupiny, hlavne na Youtube. Nečakal som nič svetoborné, ale musím priznať, že realita ma vyfackovala ako návrat zo zimnej dovolenky v Karibiku do slovenskej reality, hlavne tej teplotnej. Pretože som našiel všetko možné, len nie to, čo by sa dalo nazvať – umením. A otvorene poviem – ak tento typ produkcie niekto pokladá za umenie, myslím si, že má niečo nielen so sluchom, ale aj s očami.

Dospel som k názoru, že počiny dievčenskej kapely sú označené za umenie výhradne z politických dôvodov. Neviem si totiž predstaviť krajinu, ani spoločenský systém, kde by dokázali pokojne tolerovať správanie členiek skupiny … hlavne na verejných miestach.

Hovorí sa, že nepriateľ môjho nepriateľa je vlastne môj priateľ. Nikdy som na tento druh logiky neveril, a vždy som si hovoril, že by mala existovať nejaká hranica, ktorá zastaví človeka pred prejavmi bezhraničnej nenávisti a absurdného schvaľovania čohokoľvek, pokiaľ to škodí nepriateľovi. Zjavne som sa mýlil … niektorí ľudia nepoznajú v nenávisti žiadne medze.

V prvom videu dievčenskej skupiny, na ktoré som narazil … tancovali jej vrieskajúce členky v lyžiarskych kuklách pred oltárom v pravoslávnom kostole. Presnejšie … mal to byť tanec a mal to byť spev. Bolo zjavné, že do kostola vošli pokojne, ale svoju produkciu začali predvádzať bez akéhokoľvek súhlasu … či už cirkvi, alebo verejných orgánov. Najprv sa ich snažil vyviesť kňaz, neskôr niekoľko rádových sestier … ale cirkus musela ukončiť polícia, ktorá ich vyviedla pomerne násilnou formou, čo samozrejme nezabudli zachytiť vďačné objektívy kamier a fotoaparátov, pričom iste len náhodou sa tam vyskytli dvaja, anglicky hovoriaci reportéri.

Aj ďalšie video malo nepochybný, umelecký ráz. Vyzeralo to na obchodný dom, jedna z členiek skupiny vytiahla z mraziaceho boxu kura a snažila sa ho dostať pod sukňu, čo sa jej zjavne nedarilo. Sprvu to vyzeralo ako nepodarený pokus o krádež, ale neskôr bolo vidieť, že kura nemalo skončiť len pod sukňou, ale niekde oveľa hlbšie … v miestach, kde si normálne ženy určite nepchajú mrazené kurence.

Na treťom videu bola skupinka nahých mladých ľudí, pred ktorými postávali nahé dievčence, pričom jedna bola tehotná. Zjavne jej to nevadilo, a nevadila jej ani prítomnosť skupiny prizerajúcich sa ľudí, pretože si začala aj s mladým mužom veselo užívať radostí spojenia muža a ženy … tiež tam akosi, rovnako ako v predošlom počine, chýbalo čokoľvek, čo by sa dalo nazvať – umením. Skôr to vyzeralo na pornoprodukciu.

Posledné video, ktoré som videl, pochádzalo z dejiska olympijských hier – Soči. Dievčatá si vybrali na svoje “ umelecké “ vystúpenie miesto, kde som mal pocit, že sa tam po športových súťažiach udeľovali medaily. Opäť mali na hlavách kukly, na chrbtoch akési batôžky, ktoré tesne pred začiatkom zhodili, lenže … tam už tvrdo narazili. Opäť tam boli zahraniční reportéri, iste len náhodou, lenže bola tam aj akási ochranka, alebo ako mám tých pánov v uniformách nazvať … a tá zjavne nemala zmysel pre “ umeleckú “ produkciu dievčat. Takže výsmech dievčat sa veľmi rýchlo zmenil na nárek, keď schytali pár rán niečím, čo pripomínalo bičík, alebo gumenný korbáč … a zjavne to poriadne bolelo.

Všetky štyri videá nájdete na Youtube, stačí tam hľadať Pussy Riot …

Skúsme sa teraz zamyslieť – po každom extempore s týmito “ umelkyňami “ sa okamžite zdvihla vlna pobúrenia, ako proti nim zasiahli oficiálne miesta v Rusku. Ale, predtým, než prijmeme konečné hodnotenie, o čo sa vlastne tieto “ umelkyne “ pokúšali, skúsme sa zamyslieť, čo by sa dialo mimo Ruska, ak by predviedli niečo podobné …

Skúsme si predstaviť, že by vošli do slovenského svätostánku, niekde tam, kde by práve sedeli tí, čo ich na Slovensku tak horlivo obhajovali, a priamo pred ich očami, pred členmi ich rodín by začali poskakovať pred oltárom, vrieskať s kuklami na hlavách a nezmyselne sa vykrúcať. Ako by vtedy ich zástancovia reagovali ? A čo by sa dialo, ak by sa o niečo podobné pokúsili v Londýne, Paríži alebo New Yorku ? Aj tam by sa hovorilo o slobode prejavu a tolerovalo by sa, že svojím správaním zasahujú do práv a slobôd ostatných ľudí ?

Skúsme si predstaviť, ako by vyzeral zásah amerických policajtov, keby sa niekde na verejnosti pokúsili o podobný kúsok, ako so spomínaným kuraťom. Ako by to skončilo ? Pokojným prizeraním ?

Skúsme si predstaviť, ako by so slečnami naložili, ak by sa pokúsili o nelegálne vystúpenie napríklad v Salt Lake City … teda na mieste so zvýšeným bezpečnostným režimom. Nechali by ich, nech predvedú svoje “ umenie “ ?

Zabudnite … a veľmi rýchlo. V Anglicku môžete dostať za nepovolené vystúpenie, ktoré navyše javí znaky porno-produkcie, pokojne neobmedzený pobyt v psychiatrickom zariadení (ktorý sa síce pravidelne prehodnocuje, ale nárok na prepustenie nemáte) … v Spojených štátoch vás môžu za nelegálne aktivity na území, spadajúcom pod zvýšený bezpečnostný režim, pokojne aj – odstreliť. Stačí, aby policajt nadobudol dojem, že ste – hrozba …

A pokiaľ sa budeme baviť o iných formách “ odmien “ za podobné aktivity, či už sú to pokuty alebo väzenie, tam sa medze veľmi nekladú … všetko je to na úvahe sudcu.

Koľko fanúšikov má punk a iné, odvodené verzie … to neviem. Koľko mladých ľudí počúva punk ? Ani to neviem … ale niečo predsa viem. Mladý sa ľahšie naučí zlému, než nasleduje dobrý príklad. Pretože zlé je akosi lákavejšie … však si spomeňte, koľkým z vás rodičia hovorili, že fajčenie je zlé a škodí zdraviu … a napriek tomu ste to skúsili.

Preto voči podobným výstrelkom musí byť nulová tolerancia, a pokiaľ niekto hovorí, že dvojročný trest pre aktérky bol neprimerane tvrdý, ja som skôr názoru, že bol – neprimerane mäkký, keďže svoje konanie vôbec neľutovali a otvorene sa smiali aj na súde … však sa skúste po porušení zákona vyškierať do tváre policajtovi alebo nebodaj sudcovi … a uvidíte, ako to dopadne aj tu, na Slovensku.

Opýtajte sa sami seba, či by obhajcovia konania členiek skupiny Pussy Riot premietli ich “ hodnotné “ videá svojim maloletým deťom ? Opýtajte sa svojho vedomia a svedomia, či by im tlieskali pre verejnom sexe, alebo predvádzacej šou v hypermarkete …opýtajte sa svojho svedomia, aké medze má tzv. opozícia, a kde sú hranice jej morálky ?

Na záver si pomôžem slovami človeka, ktorého som pokladal a vždy budem pokladať za umelca – M.Dočolomanského. Raz sa ho pýtali, aký žáner hudby má rád. Odpovedal, že má rád každú hudbu, každý žáner, ktorý v človeku niečo zanechá … ktorý sa dotkne jeho srdca, a prinesie mu niečo pekné, niečo trvalé. Ale konštatoval aj to, že počúvať či uznávať niečo len preto, že je to moderné, hoci to v srdci človeka nezanechá nič … to je také, prízemné …

Ak niekto nazýva režim, ktorý dnes vládne v Rusku – diktatúrou, položme si otázku, prečo má jeho predstaviteľ takú vysokú podporu ? A prečo napríklad podpora zavraždeného B.Nemcova oscilovala v číslach, ktoré by nezaplnili ani moskovské Lužniky ? Myslíte, že to spôsobuje strach ľudí ? Neverím … to bolo možné v časoch, keď boli ľudia odkázaní na obmedzené zdroje informácií, ale v dnešnej dobe … nie, strach to nebude.

Pýtajme sa, prečo obhajcovia konania Pussy Riot na Slovensku majú tiež podporu, ktorá by nezaplnila ani väčší štadión … ako je to možné ? Nie je to náhodou tak, že ich morálka je na predaj najvyššej ponuke ?