O Slovensku

Pohľad na diskusie je často zaujímavý, ale aj desivý. Niekedy je priam neuveriteľné, čo všetko dokáže človek vo svojej nenávisti urobiť, alebo povedať. Stalo sa úplne bežným javom, že pri správe o skone nejakej osobnosti sa v diskusiách okamžite objavia príspevky ľudí, ktorí sa zo smrti nepriateľa radujú, ešte naposledy ho slovne pošpinia … a dokonca to pokladajú za niečo úplne normálne …

Zo smrti sa môže radovať len primitív. Je úplne jedno, kto zomrel, ale v danej chvíli, keď sa jeho skon oznámi, je to správa o smrti človeka. Na kritiku jeho života a skutkov bude času dosť, v čase jeho skonu by však mala prevážiť len úcta k životu, ktorý práve skončil. Však nikto a nikomu nekáže, aby za svojho nepriateľa, alebo nesympatického človeka držal minútu ticha … stačilo by rešpektovať, že odišiel človek, možno – manžel, otec, starý otec, priateľ … rešpektovať, že niekto na tomto svete práve niekoho stratil … rešpektovať jeho smútok.

Keď na následky zranení zomrel V.Moreau, veľký rival a odporca Napoleona, v tom čase protinapoleonovská koalícia úspešne pokračovala vo svojom ťažení. Napriek tomu Napoleon pri správe o smrti svojho rivala a vtedajšieho nepriateľa povedal – odišiel veľký vojvodca. Dokázal prejaviť pokoru, dokázal si uctiť svojho nepriateľa a človeka, ktorý mu roky komplikoval život.

Doba pokročila, ale mnohí medzi nami nie sú schopní ani toho maličkého prejavu úcty, ktorého bol schopný, dejinami tak často kritizovaný francúzsky cisár, ktorý bol viac diktátor – než cisár. Nie sme schopní chovať sa ako ľudia … prečo ?

Prečo sa nevieme ovládnuť a špiníme pamiatku ľudí, ktorí sa často previnili len tým, že zotrvali vo vlastnom presvedčení ? A zotrvali v ňom napriek tomu, že museli poznať následky obhajovania nepopulárneho názoru či myšlienok. Pretože to je v dnešnej dobe naozaj vzácnosťou, keďže mnohí prezliekajú kabáty podľa toho, odkiaľ fúka vietor.

Smrťou končí všetko … vlastne by malo končiť. Ale kto sa nezastaví ani pred smrťou, nikdy nebude môcť o sebe povedať – som Človek … pretože Ľudia majú pred smrťou rešpekt, a zosnulým vedia prejaviť úctu bez ohľadu na to, čo si o nich mysleli. Keď už inak nie, tak aspoň mlčaním v čase ich skonu.