O Slovensku

Už je to pravidlom … prebehnú záverečné skúšky, obhajoby, odovzdajú sa slávnostne diplomy a hurá … na úrad práce. Presne tak – na úrad práce, a do radu poberateľov rôznych druhov sociálnych dávok. Kde je chyba ? V systéme … či skôr neporiadku, ktorý v školstve dlhodobo vládne.

Skúsme tento problém bližšie rozobrať …

Problém prvý … utvrdzovanie myšlienky, že človek bez vysokoškolského diplomu je menejcenný, a nezaslúži si plat, zodpovedajúci jeho potrebám, či postavenie – zodpovedajúce jeho schopnostiam. Výsledok ? Zástupy absolventov stredných škôl, ktoré sa hrnú na akúkoľvek formu vysokoškolského štúdia, len nech získajú potrebný diplom a skratku pred menom.

Problém druhý … školstvo neriadia odborníci, ale politickí nominanti, o ktorých odbornej nespôsobilosti svedčia najlepšie ich nezmyselné rozhodnutia …

Problém tretí … chýbajúca vízia rozvoja štátu, presná a kvalitná analýza jeho potrieb so zameraním na znalostnú úroveň absolventov. Štát veselo financuje štúdium kohokoľvek, kto má záujem – a priznajme si otvorene, dnešné kritériá by ešte pred niekoľkými desaťročiami nestačili ani na absolvovanie odborného učilišťa bez maturity.

Problém štvrtý … priam sa vyžívame v štatistikách, ale tam, kde sú naozaj potrebné, sa ich spracovaniu radšej vyhneme, alebo aj v prípade vytvorenia potrebnej analýzy jej výsledky prehliadame. Ak by to bolo inak, už dávno by muselo byť razantným spôsobom obmedzené štúdium v odboroch typu filozofie, sociológie, enviromentalistiky, sociálnej práce, a iných … naozaj len titulovaných odborov.

Zhrnutie … štúdium stoviek či tisícov absolventov platíme vlastne dvakrát, a plytváme tak prostriedkami, ktorých je nedostatok. Na jednej strane nemáme milióny eur na zvýšenie platov učiteľov, na strane druhej plytváme desiatkami miliónov eur na produkciu absolventov, ktorých konečné uplatnenie v danom odbore sa pohybuje len v rovine teórie … a aj to len za predpokladu, že by Slovensko malo … no možno niekoľko desiatok miliónov obyvateľov.

Čo si myslieť o tom, ak absolvent vysokej školy ide na jeseň rovnakého roku (ako získal diplom) do rekvalifikačného kurzu, aby našiel zamestnanie ? Na jednej strane kričíme, že nemáme odborníkov v technických odboroch a na strane druhej vychovávame budúcich príživníkov s titulmi, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu, aby mali na skyvu chleba. Sme blázni ? Asi áno …

Dá sa to zmeniť ? Áno, dá … vypracovaním koncepcie rozvoja vzdelávania, zvýšením nárokov na uchádzačov o vysokoškolské štúdium a následným spracovaním dlhodobého plánu, ktorý by bol záväzný bez ohľadu na to, kto školstvo riadi. Vytvoriť zoznam odborov, ktoré budú podporované a prednostne financované. A naopak odborov, ktoré nie sú potrebné, a budú buď utlmené, alebo si štúdium bude financovať študent z vlastného vrecka …

Diskriminácia ? Aleba, vôbec nie … len zodpovedné nakladanie s verejnými financiami. Však nikto a nikomu nebráni, aby študoval odbor, ktorý ho zaujíma, hoci šanca jeho budúceho uplatnenia je minimálna. Stačilo by pozmeniť systém vyplácania dávok v nezamestnanosti, a každému adeptovi štúdia s minimálnou šancou na budúce uplatnenie dať podpísať prehlásenie, že ak sa nedokáže po skončení školy zamestnať, súhlasí s tým, aby po dobu, rovnajúcu sa dĺžke štúdia – nemal nárok na sociálne dávky.

Áno, je to veľmi tvrdé a možno aj bezohľadné. Ale – čo si má myslieť daňový poplatník, ak za jeho peniaze škola pripraví neužitočného absolventa, ktorému následne z jeho peňazí musia vyplácať rôzne sociálne dávky ? Prečo by mal súhlasiť s financovaním tejto absurdnosti ? Prečo by si mal uťahovať opasok, aby namiesto služieb v jeho prospech, ktoré naozaj potrebuje pre svoj život, boli jeho peniaze investované do rekvalifikácií neužitočných vzdelancov s titulmi ?

Ťažko tancovať od radosti nad rastom populácie s vysokoškolským vzdelaním, keď na výberové konanie prídu ľudia so všetkým možným, len nie tým, čo naozaj potrebujete – so zručnosťami v príslušnom odbore. Alebo prídu rýchlo kvasení rekvalifikanti, ktorých niekto za ťažké tisíce eur učil narábať s nástrojmi spoza projektora … naozaj sme takí bohatí, aby sme tento luxus platili ?