O Slovensku

Nikdy neviem pochopiť, prečo to, čo bežne prosperuje v zahraničí, smeruje ku krachu na Slovensku. Vždy si kladiem otázku – kde je vlastne problém ?

Kedysi som sa rozprával s dlhoročným železničiarom – dodnes si pamätám jeho slová … “ ako je možné, že nákladná preprava vo vlastníctve štátu platí za používanie železničných tratí viac, než rôzne súkromné spoločnosti, hoci tieto trate budovala a dlhé desaťročia sa podieľala na ich údržbe … “ nuž áno, aj mne to pripadá veľmi čudné. Ale je to také … no typicky slovenské.

Roky si kladiem otázku, prečo medzinárodná kamiónová preprava devastuje naše cesty I.triedy, keď máme hustú sieť železničných tratí ? Prečo sa tieto trate nevyužívajú, a neprinášajú financie do štátnej pokladne ? Prečo nám v zime komplikujú prepravu cez horské priechody ťažké kamióny, keď by mohli prechádzať cez Slovensko po železnici – navyše bezpečne a oveľa rýchlejšie ? Otázok pribúda, odpovede nie sú … vlastne, jedna odpoveď sa opakuje – Slovensko sa čoraz viac dostáva do situácie, kedy príjmy štátnej pokladne sú závislé výhradne na tých najchudobnejších.

80% zdrojov na realizáciu verejných zakáziek pochádza z fondov európskej únie … hovorí jedna reklama, v ktorej niekto bezcharakterne zneužil deti … mne pri tejto reklame napadá iná otázka – ak je to naozaj pravda, kde sú peniaze, ktoré na Slovensku zaplatia ľudia do štátnej pokladne ? Pretože, ak je naozaj pravdou, že na verejné zakázky prispievame len 20%, tak sme blázni, že sme ešte nevyšli do ulíc …

… ale úprimne poviem, som presvedčený, že je to úplne inak. My pošleme peniaze do Bruselu, tie sa oblúkom vrátia s nálepkou – eurofondy. Rozdiel je v tom, že zásluhou tejto nálepky sa niekde inde rozhoduje o tom, kto, ako a za koľko bude realizovať zakázky vo verejnom záujme. Možno sa aj potichu rozhoduje o tom, čo môžeme a čo nemôžeme realizovať vo vlastnej réžii … takže niekto má istotu, že zlizne smotanu a iní zbierajú omrvinky … ktoré vypadli z ich vlastného vrecka. Znie to naozaj šialene, že niekto vylizuje smotanu z vášho vrecka, aby vám ostali – omrvinky …

Ale späť ku Cargu. Ako je možné, že nedokáže vytvárať zisky, keď cesty nám priam pretekajú vozidlami nákladnej prepravy ?

Spoločnosť Solveq funds Sicav, ktorá stojí v pozadí privatizácie časti Carga, má sídlo na Malte. Presnejšie – St. Christopher street 168, La Valetta … a bola registrovaná 7.mája 2014. Iné informácie nie sú … žiadny web, žiadne kontakty, žiadne osoby. Zaujímavé je, že partnerom neznámej spoločnosti z Malty je v tomto obchode švajčiarska spoločnosť AAE, ktorá je členom skupiny VTG Group. Celá skupina je v nemeckom vlastníctve. Nič vám nenapadlo ?

Určite vás niečo napadlo … možno rovnaká otázka, ako prešla hlavou mne – skupina VTG Group nie je žiadnym nováčikom v preprave, no jej partner z Malty – to je list papiera, na ktorom nenájdete absolútne nič. Aký je asi predpoklad, že zabehnutá nemecká spoločnosť pôjde do spoločnej investície s neznámym partnerom, bez akýchkoľvek skúseností v danej oblasti ? Skúsenosti, ktoré mám, hovoria veľmi jasne – žiadna. Nemeckí podnikatelia sú dôslední aj v najmenších maličkostiach, a povesť svojej spoločnosti stavajú nad všetkým, vrátane ziskov. Je nepravdepodobné, že nadnárodná spoločnosť pôjde do spoločného obchodu s partnerom, o ktorom nevie absolútne nič. Presnejšie, je to nepravdepodobné, ak …

… ak sa nejedná o obchod, v ktorom je jeden z partnerov len nastrčený. A má robiť akési krovie pre investíciu, ktorá by bola len ťažko obhájiteľná.

Aj iná otázka mi chodí hlavou – prečo niekto kúpi 66% podiel v spoločnosti, o ktorej všetci tvrdia, že je stratová a nerentabilná ? Prečo si teda v tejto spoločnosti štát necháva 34% podiel ?

Takže, najprv k otázke, súvisiacej s možným “ nastrčeným “ partnerom. Iste uznáte, že spoločnosť z Malty to určite nebude. Nemalo by to žiadnu logiku. Prečo by nemecká spoločnosť, ktorá má svoju povesť, brala do obchodu nastrčeného a nepotrebného partnera ? Takže, najskôr to bude naopak – skutočným vlastníkom podielu na slovenskom Cargu má byť spoločnosť z Malty, a nemecký partner robí len krovie … a určite nie zadarmo.

Navyše, nech rátam ako rátam, kedysi sa malo Cargo predávať za nejakých 450 miliónov eur … ale reálne sa predalo dvanásťtisíc vozňov za 216 miliónov eur, a podiel v Cargo Wagon za sedem miliónov eur. Ak bol kedysi označovaný prvý predaj za nevýhodný, neviem, ako označiť tento súčasný …

Neviem, ale mne tento obchod smrdí rovnako, ako svojho času pochybný tender na diaľničné mýto, kde tiež uspela zvláštna spoločnosť, ktorá dovtedy v podstate slamky nepreložila … a som presvedčený, že tento obchod nie je v súlade so záujmami štátu a daňových poplatníkov. Kladiem si len otázku, ktože to pred voľbami získal naozaj lukratívny balíček “ cukríkov “ a koľko bude trvať, kým podiel v Cargu zmení majiteľa … pretože nemeckú spoločnosť nepokladám za trvalého vlastníka.

A kladiem si aj otázku, z čoho bude tento štát plniť svoju funkciu, keď už nemá skoro žiadny majetok a jeho príjmy sú závislé na chudákoch … a represívnych poplatkoch …