O Slovensku

Idúcky cestou do Zvolena som pochopil, akú chybu som urobil, keď som vchádzal do mesta. Veľké vodné mapy na ceste často nútili vodičov ísť sotva krokom, vedľa cesty sa v koryte potoka valila mútna riava. Pritom sotva pršalo, dalo by sa povedať, že kde-tu padali kvapky …

Ešte horšie to vyzeralo na obchvate Zvolena, v smere Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica, kde na štvorprúdovej ceste medzi sídliskom Západ a budovami rôznych obchodných reťazcov boli nielen vodné mapy, ale aj stekalo na cestu blato z posledných zbytkov polí, ktoré ešte prežili náš macošský prístup k úrodnej pôde. Opäť jazda krokom, opäť vejáre vody od kolies okoloidúcich áut a opäť zamyslenie nad tým – prečo ?

Nuž, záujem štátnej správy i samosprávy o obyvateľstvo začína a končí výberom daní a udeľovaním rôznych sankcií. Čistenie vodných tokov, teda ich korýt – ak ostanú peniaze. Vybudovanie odvodňovacích jarkov – ak ostanú peniaze. Budovanie protipovodňových bariér – ak ostanú peniaze. Niet divu, že dochádza k záplavám, tým skôr, že sa povoľujú aj absurdné stavby na brehoch vodných tokov, aby niekto mal “ romantiku “ … čo na tom, že už naši predkovia pred stáročiami vedeli, že voda je síce potrebná, ale neradno sa s ňou zahrávať … nuž, ak oni boli vzhľadom na súčasnosť zaostalí, my sme pri pohľade na súčasnosť – sprostí.

Skoro som odpadol, keď som si na regionálnom vysielaní prečítal, že v Dudinciach už pred dvoma rokmi mesto akceptovalo plán nejakého podnikateľa na výstavbu benzínového čerpadla, autoumyvárky a parkoviska … priamo pri hlavnej ceste, neďaleko vodného toku.

Iste, autoumyváreň Dudince nemajú, a nemajú ani nejaké väčšie verejné parkovisko. Lenže čerpacia stanica, ktorá mestečku v súčasnosti slúži, je situovaná sotva tristo metrov od miesta plánovanej výstavby novej, a povedzme si otvorene, v žiadnom prípade nepraská v švíkoch. Skôr kde-tu niekto zastane. Nehovoriac o tom, že Dudince sú kúpeľným mestečkom, disponujú aj zdrojom unikátnej minerálnej vody … a v okolí plánovanej výstavby sa nachádzajú aj podnikatelia, ktorí roky pôsobia v cestovnom ruchu, robia dobré meno celému mestu … ale ich potreby a záujmy asi nikoho nezaujímajú.

Neviem, ako uvažujú íní, ale za seba môžem povedať, že len v čase núdze sa pôjdem najesť do reštaurácie vedľa benzínky … a určite nie som jediný. Ako kúpeľný hosť by som sa určite neubytoval v hoteli, ktorý susedí s čerpadlom a umyvárkou … stačí hluk, idúci od hlavnej cesty, nepotrebujem aj iné “ spestrenie “ kúpeľného pobytu. Nad tým však nikto neuvažuje … však to nie je problém mestských radných, rovnako ich zrejme ani netrápia následky zavedenia absurdného systému jednosmeriek v mestečku, ktorého výsledkom je zbytočné jazdenie po uličkách mestečka, či vznik absurdnej a dosť nebezpečnej križovatky v smere na Nový rad, kde by som chcel vidieť, ako napríklad odbočí sťahovacie auto.

Plať dane a čuš … nič nepýtaj, a buď rád, že si rád … nie, nie je to ojedinelý jav, platí to vo väčšine slovenských miest.

Z hlavnej cesty nám tečie do záhrad voda. Prečo ? Nuž niekto dal rekonštruovať hlavný ťah, ale nemyslel aj na odvedenie zrážkovej vody … však tam nebýva, nemá ani záhrady, tak prečo … a tak trochu zaprší, a potrebujete gumáky, aby ste mohli prejsť po trávniku, ktorý roky udržiavate. Hrabľami odpratávate blato a v duchu sa modlíte, aby to trávnik prežil. O nejaký čas dostanete list, kde vás samospráva prosí/žiada, aby ste prispeli na nejakú reprezentačnú akciu, lebo sa jedná o propagáciu lokality, kde žijete … vtedy si na vás spomenú … nie však už počas zimy, keď sneh odpracú mestskými mechanizmami za vaše peniaze po hranicu vášho pozemku – a na vás kašlú.

A tak musíte čistiť verejný chodník vlastnými silami … hoci vám nepatrí, ale na druhej strane si funkcionári mesta dajú za vaše peniaze tú istú službu vykonať mestským podnikom, alebo si postavia verejné osvetlenie … pre pár ľudí.

Záplavy … voda, bahno, zničené pozemky … kde bývajú poslanci či funkcionári, pomáha pri škodách samospráva … ak bývate v inej lokalite, srdečne sa na vaše potreby kašle a nakoniec príde ponuka, že vám požičajú stroje na odstránenie škôd, ak si to – zaplatíte …

A tak som (vlastne už včera) obchádzal naplavené cesty bezmála tridsaťkilometrovou obchádzkou, lebo hoci sa voda a blato už dlhšie valili po ceste, nikto tam nepracoval … asi tam nebývajú privilegovaní ľudkovia. Akurát v jednom smere stáli pred mostom policajti a obracali autá späť, lebo pri stavbe diaľnice postavili podjazd tak, že v ňom pravidelne stojí – voda. Zápis jedného dialógu, ktorý som si vypočul, dokreslí absurdnosť doby …

Musíte sa otočiť a ísť druhou stranou, tadiaľto neprejdete … dobre, ale nemám diaľničnú známku a tam iná cesta nie je … tak si ju musíte zakúpiť, ináč dostanete pokutu … a na čo mi bude, keď autom chodím do práce a späť, a diaľnicu nevyužijem ? … je mi ľúto, iná možnosť nie je … to mám zaplatiť desať euro za dva kilometre cesty domov ? … je mi to naozaj ľúto ….

Malo by byť aj nám ľúto … a konečne by sme mali upratať medzi funkcionármi …