O Slovensku

Život v banskobystrickom kraji, obzvlášť v hontianskom regióne – nie je ľahký, a často ani príjemný. Pri pohľade na celkový rozvoj Slovenska sa práve v tomto regióne dá povedať, že tu zastal čas. Zrejme v období, kedy sa rozhodlo o absurdnom severnom variante diaľnice cez Žilinu, ktorý sa stáva pomaly rovnako predraženou legendou, ako nedávno zbúraný duch Banskej Bystrice – autobusová stanica, ktorú komunisti nestihli dokončiť a potom už nikto nechcel dokončiť, keďže pri likvidácii bývalého najväčšieho dopravcu na Slovensku ostal čas len na – kradnutie a tunelovanie.

Avšak práve tento kraj je dokonalým dôkazom, ako to dopadne, keď vládna moc dlhodobo ignoruje názory voličov. Súčasné vedenie samosprávneho kraja nie je vôbec náhodným javom, je priamym následkom pocitu mnohých ľudí, že štát zaujímajú len pri plnení svojich povinností. Argument, že Kotleba zvíťazil len pre nízku účasť voličov, je hlúpy a plne zodpovedá mysleniu tých, ktorí ho šíria. Nehovoriac o tom, že správanie poslancov samosprávneho kraja voči neželanému šéfovi regiónu len zvyšuje jeho podporu u voličov. Tí totiž začínajú chápať, že mnohí členovia tzv. štandardných strán uvažujú a konajú len v zmysle jediného hesla – buď si zvolíte to, čo vám ponúkneme, alebo si zvolíte to, čo chcete – a budete trpieť.

A tak sa čoraz viac objavujú rôzne extrémne názory … ešte horšie je, že problémy spoločnosti dokáže v jedinom verejnom vystúpení otvorene pomenovať ten, ktorého chce politická elita, hrajúca sa so slovíčkami a prázdnymi sľubmi – ignorovať. Nemusíme uvažovať o podpore Kotlebu v akýchkoľvek voľbách, ale realitou ostáva pravdivosť jeho slov o tom, že Slovensko je skôr kolóniou, než nezávislou krajinou. Rovnako sú pravdivé jeho slová o tom, že je táto krajina už dlhé roky rozkrádaná stranami a ľuďmi, ktorí sa voči nemu stavajú ako k neprijateľnému partnerovi.

Ešte horšie je, že krajskí poslanci mu spoločne s vládou priamo nahrávajú na smeč, keď ignorujú rôzne jeho projekty a všemožným spôsobom ich blokujú. Oveľa efektívnejšie by bolo jeho projekty preskúmať a niektoré podporiť, aby volič videl priamo v praxi schopnosti Kotlebu. Lenže – prinieslo by to aj riziko, že projekty budú úspešné … a to predsa fuj, nie ?

Úplnou komédiou je pripomínanie, koľko príbuzných Kotleba zamestnal v štruktúrach samosprávneho kraja. Pretože Kotleba urobil verejne len to, čo iní robia desaťročia v skrytej forme, a pokrytecky sa tvária, že sa ich to netýka. Navyše, skúsme si položiť otázku, kým by sa mal obklopiť šéf samosprávneho kraja, ak pracuje v tak nepriateľskom prostredí, aké vládne práve v banskobystrickom regióne. Asi veľmi na výber nemá … a musíme priznať, že aj v živote obvykle platí – rodina je najbližšia. A ak sa budeme baviť o schopnostiach na výkon rôznych funkcií, tak tieto hodnoty neznamenajú v slovenskej spoločnosti už dlhé roky vôbec nič. Napokon, aj únia je riadená ľuďmi, ktorých schopnosti sú na dosť pochybnej úrovni, niektorí z nich majú za sebou nejeden škandál počas výkonu verejnej funkcie, a nájdu sa aj takí, ktorí vykonávajú vysokú funkciu, hoci nezvládli ani – maturitu. Kritikom Kotlebu a jeho postupov tieto javy nevadia vôbec, takže si ich názor v tomto smere netreba vôbec všímať.

Otázkou je, kde asi táto krajina skončí, ak sa rozbujnie extrémizmus. Nehovoriac o tom, že dnes sa už za prejavy extrémizmu často označuje čokoľvek, čo nie je v súlade s cieľmi elít a práve únie.

Roky som zástancom názoru, že ak máme desiatky miliónov eur na vyplácanie sociálnych dávok, oveľa viac by sa nám vyplatilo čosi pridať navyše, a ľudí riadne zamestnať vo verejnom záujme. Rovnako súhlasím, že sociálny systém sa chová rôzne k rôznym skupinám obyvateľstva, a neraz diskriminuje tých, čo roky poctivo a tvrdo pracovali … a naopak uprednostňuje tých, ktorí sa roky poctivej práci vyhýbali … napokon, všimnite si poslancov v parlamente, ako sa zubami-nechtami držia svojich postov, hoci nejeden z nich kedysi vrieskal, že nechce krajinu v rukách gerontokratov.

Neviem, či sa Kotleba dostane do parlamentu v týchto voľbách … ale viem, že ak sa tradičné strany nezmenia v prístupe k voličom, tak sa do parlamentu dostane, a je jedno, či to bude teraz, alebo neskôr.

Nedávno mi kamarát povedal, že inteligentní ľudia nikdy nepodporia extrémistov … a tak mi to nedalo, a opýtal som sa ho, či inteligentný človek opakovane podporí tých, ktorí ho neustále klamú a okrádajú. Začal čosi šemotiť o menšom zle a iné nezmysly. Keď som sa ho však opýtal, prečo klamárov a zlodejov volil aj v čase, keď ešte Kotleba nebol verejnou témou, ostal len zahanbene mlčať. Nakoniec zúfalo vytiahol tvrdenie – lebo Mečiar. Odišiel nahnevaný, lebo som mu povedal, že zbabelec si vždy nájde dôvod, aby zakryl oči pred krutou pravdou.

V čase mojich štúdií a prvého zamestnania som pravidelne chodieval na Horehronie. Ani za socializmu to nebol bohatý región, ale ľudia mali prácu, bývanie a všetko, čo potrebovali. Boli usmievaví, sused susedovi bez rečí pomohol, keď bolo treba … cesty boli udržiavané, polia pravidelne obrobené, bežné služby boli dostupné. Dnes ? O cestách je zbytočné hovoriť … polia sú často opustené, ľudia bez práce, bez radosti zo života … často sotva prežijú zo dňa na deň. Kedysi odomknuté dvory a domy sú dnes na tri západy zamknuté, priateľstvá susedov sú skôr výnimkou … a čo je ešte horšie, bujnie aj nenávisť medzi väčšinovým obyvateľstvom a osadníkmi.

Nie je ťažké pochopiť, prečo nevraživosť rastie. Obyvatelia osád kedysi pracovali v družstvách, pri údržbe ciest, alebo v sektore komunálnych služieb. Dnes poberajú podpory, nikto ich nezamestná a často majú problémy prežiť. Jediným prebytkom, ktorým sa môžu hrdiť, sú deti. Lenže tie treba živiť, a tak občas zmizne tu sliepka, tu pes … niekde drevo, inde vedľa cesty len tak predávajú lesné plody, občas niečo vezmú zo záhradiek … snažia sa prežiť, ako sa len dá. Výsledok ?  Odpoveď na otázku, koho budú väčšinoví obyvatelia voliť, znie v nejednom prípade – Kotleba.

Vari osprosteli, ako s obľubou tvrdia naši, údajne vzdelaní predstavitelia ? Nie, len už nevedia, kam z konopí. Sľubov padlo veľa, realita je úplne iná a oni roky vidia, že okrem volieb nikoho nezaujímajú – nikdy. Možno to vyznie bezočivo, ale dnes je Kotleba jediným politikom na Slovensku, ktorý má kampaň zadarmo, lebo mu ju zaplatili – jeho protivníci. A čo je najhoršie – z našich spoločných peňazí.